Oči

 

         Niet  pochýb o tom, že oko je pre život človeka mimoriadne dôležité. V slovenčine nachádzame dosť výrazov, ktoré túto pravdu potvrdzujú. Napríklad zvykneme povedať: „Stráž to ako oko v hlave.“ Takýmto spôsobom nabádame niekoho, aby dával veľký pozor napr. na nejakého človeka, aby ho chránil. Tú istú myšlienku vzťahujeme aj na iné hodnoty, napr. materiálne. Keď nám na niekom alebo niečom mimoriadne záleží, tak to dáme aj verbálne najavo slovami: „Strážim to ako oko v hlave.“ Keď chceme niečo ešte viac zdôrazniť, podčiarknuť význam niečoho, použijeme formuláciu: „Stráž to ako zrenicu svojho oka.“ Takýmto hlbokým spôsobom naznačujeme, že niečo má pre nás mimoriadnu hodnotu. Každý si predsa chráni svoj zrak, najmä pred vonkajšími vplyvmi. To isté platí aj z morálneho hľadiska.

         Dôležitosť oka je zvýraznená aj v evanjeliu. Čítame tam: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš... vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.“ (Lk 6, 39 – 45)

         Každému je jasné, že P. Ježišovi nejde iba o dokonalosť fyzického zraku, ale najmä toho duchovného. Je dôležité, aby zrak – vonkajší alebo vnútorný  - bol voľný, slobodný a čistý. Ako sa zápas o čistý zrak prejavuje v praxi života?

        1.) Skúsenosť života nás učí, že niekedy potrebujeme prižmúriť oči.

Robíme tak napríklad pod náporom prudkého svetla. Inštinktívne oko prižmurujeme, aby sme si ho chránili. Všetci veľmi dobre vieme, že tomuto výrazu môžeme prisúdiť aj prenesený význam. Koľkokrát sa stalo, že sme povedali alebo počuli: „Musím prižmúriť oko.“ Prakticky to znamená,  že niekto urobil určitý ústupok z nejakých zásad; že ustúpil na istý čas z nejakej stanovenej normy.

         Celý svet s veľkým znepokojením a rozhorčením sleduje inváziu Ruska na Ukrajinu. Väčšina sveta ju odsudzuje. Počul som však aj takýto názor: „Nemohol svet prižmúriť oko nad tým, že jedna krajina zaberá susednú?“ Takéto prižmúrenie oka sa nám bridí. Nemôžeme prižmurovať oči nad zlom.

         Niekedy sa nám to zlo javí ako minimálne. Tak aj povieme: „Veď je to len menšie zlo...“ Možno nad ním teda prižmúriť oči.“ Zlo však môže narastať a bujnieť. Ak nad ním prižmúrime oči, keď je v zárodku, neskoršie si s ním ťažko dáme rady. Takýmto spôsobom pozerajme na svoj život, lebo zvykneme prižmurovať oči nad zlom a hriechom, ktorý sa ujíma v našom živote. Bývame pri tom zhovievaví a benevolentní. Nájdime odvahu vykoreňovať zlo vo svojom živote už v zárodku, a nie prižmurovať pri ňom oči!

        2.)  Zatvoriť oči

V rodine chystajú pre svoje dieťa prekvapenie. Napríklad pri príležitosti narodenín alebo Vianoc, kedy svoje deti obdarúvame. Dieťaťu povieme: „A teraz zatvor oči!“ Po niekoľkých sekundách alebo po minúte povieme: „A teraz ich otvor!“ Je zaujímavé zahľadieť sa v okamihu ich otvorenia na malé dieťa. Toľko radostného prekvapenia a nadšenia len tak ľahko neuvidíme. Krátkodobé zatvorenie očí tu tvorí akúsi vnútornú prípravu na prijatie toho, čo má prísť.

   Blíži sa pôstne obdobie. Predpokladám, že mnohí budeme chcieť zatvoriť oči. Čo to znamená? Zrak človeka býva často unavený, vysilený. Veľmi dobre človeku padne, keď unavené oči na konci dňa zatvoríme. Naučíme sa pozerať iba na veci podstatné. Nemusíme v pôstnom období do všetkého nahliadnuť, všetko vidieť, všetko skúmať. Zamerajme sa na veci podstatné.

     Pedagógovia, ktorí už učia desaťročia, mávajú pred sebou písomnú prípravu. Nečítajú celý text, stačí im jediný pohľad a už vedia, čo majú rozprávať.

Zamerajme svoj pohľad na veci podstatné, napr. na Sv. písmo, na duchovnú literatúru, na vzťahy v rodine alebo na zložitú situáciu ľudí vo svete. Tieto pohľady úplne stačia na to, aby sme vedeli, čo a ako ďalej.

V pôstnom období plní očakávania zatvorme oči. Urobme to preto, aby sme pri slávení Ježišovho zmŕtvychvstania mohli oči otvoriť a vnímať tento najväčší zázrak a sprevádzať ho slávnostným Aleluja. Dosiahneme to vtedy, ak svoj zrak budeme používať úspornejšie a obmedzenejšie vo vzťahu k materiálnym hodnotám.

3.) Zatvoriť oči navždy

Raz ktosi položil takúto otázku: „Ako bude vidieť po smrti, keď zatvorím oči navždy?“ Aké svetlo budem vnímať vo večnosti a akým spôsobom?“

Človek je stvorený tak, aby svetlo vnímal. Tu, na zemi, ale aj vo večnosti. Pozemské svetlo poznáme. Aké bude vo večnosti? Tým jediným svetlom bude Baránok. Zdôrazňujeme to výrazom „večné svetlo“. Pri pohrebných obradoch zvolávame na dušu zosnulého toto: ....a svetlo večné nech mu svieti...“

         V súčasnosti si môžeme kúpiť rôzne svietidlá. V obchode nám odporúčajú také, ktoré svietia studeným svetlom alebo teplým svetlom alebo farebným odtieňom. Aké je svetlo Božieho Baránka?

         Najlepšie je opýtať sa tých, ktorí žili vo tme. V tme hriechu a biedy. Oni by vedeli povedať, akým svetlom im zasvietil Kristus, že sa z tmy biedy pozviechali. Akým svetlom svieti Kristus pre tých, ktorí vo svetle zostávajú? Ide o svetlo motivačné, povzbudzujúce, t. j. také, ktoré prináša pokoj a istotu, že niet nad život bez hriechu. Teda toto Kristovo svetlo sa pripravená duša učí vnímať už tu na zemi. Vo večnosti to svetlo Božieho Baránka predbehne naše očakávania.

         V pôstnom období sa usilujme žiť vo svetle Božej prítomnosti! Bude to naša duchovná príprava na situáciu, keď nám Boh zatlačí oči a otvorí bránu svojho kráľovstva. Žiť a obetovať sa pre toto svetlo sa oplatí.