Prvou Slovenkou, ktorá vystúpila na najvyšší vrchol sveta Mount Everest bola p. Lucia Janičová. Stalo sa tak 12.mája tohto roku. Jej výkon si zaslúži veľké uznania a rešpekt. Nedávno s ňou natočili reklamu v TV, kde o.i. hovorí, že všetci máme svoje "everesty" t.j. náročné a zlomové situácie, ktoré sa trochu podobajú výstupu na reálny M.Everest. Všetci sme mali tento rok svoje "everesty". Aspoň na chvíľu sa na konci kalendárneho roka môžeme pri nich pristaviť a rekapitulovať.
1.,Kríž. Životný kríž. Ten je dostupný pre každého a všetkým sa odrazu postaví do cesty. Bežné kríže materiálneho charakteru sa musia upevniť, uchytiť, aby nespadli. Takto sú riešené kríže v kostoloch, ale i niekde pri ceste.Tí, ktorí ich postavili, chcú, aby vydržali čo najdlhšie a najmä tie v exteriéroch odolali aj veľkej nepriazni počasia.
Na konci roka treba skontrolovať upevnenie aj našich životných krížov. Je predpoklad, že ich budeme niesť ďalej, lebo budú pretrvávať a preto ich potrebujeme nanovo zakotviť vo viere v Krista. Tento úkon je mimoriadne dôležitý, lebo keby sme niesli kríž bez myšlienky a zostali napospas beznádeji, vystavili by sme sa riziku zrútenia svojho života a jeho zmyslu. Upevnenie kríža vo viere je mimoriadne dôležitý úkon. Je zdrojom sily a svedectva pred Bohom a ľuďmi.
2.,Naše stretnutia s Bohom. Treba nám popracovať na tom, aby tieto kontakty so živým Bohom: A.,neboli stále bez myšlienky. V modlitbe treba vedieť aj sformulovať to, čo cítime v duši a predostrieť Bohu. Sú situácie, kedy je naše vnútro prázdne akoby bez myšlienky, podľa toho, čo prežívame. No, učme sa túto prázdnotu čím skôr vyplniť. B.,Nech sme pri modlitbe v stave očakávania. Keď komunikujeme s Bohom, žime v očakávaní takých milostí, ktoré sú primerané našej situácii. Niekedy treba prekonať pesimizmus a nastaviť sa na Božie dary, hoci by naše vnútro vykazovalo vysokú úroveň dezilúzie. C.,Pri stretnutí s Pánom si predstavím Boha ako zdroj takého dobra, ktoré predčí moje očakávanie. Boh je vždy vpredu. A ten, ktorý je vpredu nesie ťarchu všetkého a odráža akékoľvek zlo a nastoľuje dobro.
3.,Je potrebné, aby sme si položili otázku: bol som k ľuďom blízko, najmä vtedy, keď potrebovali pomocnú ruku? Bol som im k dispozícii? Sú situácie, v ktorých sa snažíme osobnú neúčasť v utrpení blížneho kompenzovať tak, že im k dispozícii niečo ponúkneme. Nie seba osobne, ale niečo materiálne, čo je síce tiež dôležité, ale nemôže to vynahradiť našu ľudskú, kresťanskú, evanjeliovú blízkosť. Osobná blízkosť a angažovanosť je vrcholným prejavom kresťanskej lásky. Ak sme v tomto roku vyššie spomenuté vrcholy obišli, nech v novom nájdeme chuť a povzbudenie do konkrétnych skutkov. O to viac, že sme na počiatku veľkého vrcholu v podobe Jubilejného roka. A ten nám môže pomôcť otvoriť oči a upriamiť pohľad na Krista, ktorý putuje s nami, je našim sprievodcom a zdrojom všetkých síl.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára