Sú situácie, pri ktorých na adresu nejakého človeka povieme: ten sa má, Boh mu doprial, nič mu nechýba, má všetko, čo len chce ,netrpí núdzou...Aspoň takto zdiaľky sa nám vidí situácia niekoho, o ktorom platí to, čo je vo Svätom Písme, že dostal "mieru dobrú, natrasenú a vrchovatú..." S tým si spájame najmä vysoký vek človeka.
1.,Dlhovekosť. Najmä v Starom zákone vidíme, že dlhovekosť sa považovala za znak Božieho požehnania a hojnosti. S čím sa nám, dnešným ľuďom ,spája tento prvok ľudského života? Najmä s tromi prvkami: múdrosťou, vedomosťami a skúsenosťami. Máme predstavu, podľa ktorej by mali tieto tri prvky vytvoriť v živote staršieho človeka určitú symbiózu a súlad. Hovorí to o vyváženosti človeka a je to každopádne Boží dar nielen pre toho, kto takéto dary dostal, ale aj pre tých, ktorí sú dennými adresátmi posolstva takto vyznačeného človeka.
2.,V istých situáciách, však musíme konštatovať-ide to s vekom...Tu je už reč o obmedzeniach a limitoch, ktoré človek ovplyvniť nedokáže stopercentne. Všímame si ich vtedy, keď vidíme, že kedysi vitálnemu človekovi ubúdajú sily /fyzické a i duševné/. Sledujeme, že zabúda v malých i veľkých veciach, že jeho životná akcelerácia nie je taká dokonalá ako kedysi, že je pomalší, ťažkopádnejší, alebo robí veci naopak a treba ho kontrolovať.
Je to čas, kedy treba niečo znášať. Znášať kríž, ktorý Boh dopustí, lebo aj takto sa chce k dotyčnému priblížiť, aby aj v takomto rozpoložení poslúžil Božiemu zámeru. Tu platí azda najprimeranejšie to, čo čítame v evanjeliu: Poďte ku mne všetci, čo sa namáhate a ja vás posilním...Boh skúma vernosť aj takouto cestou, lebo chce vidieť našu pokoru pri znášaní kríža, ktorý je najdokonalejšou cestou do Božieho kráľovstva. A Kristus dodáva: Moje bremeno je ľahké... Čím naznačuje, že je blízko človeka v jeho náročných situáciách...
3.,Celá večnosť. Sú situácie, kedy na adresu niekoho povieme: trvá ti to celú večnosť...Táto myšlienka vzniká vtedy, keď si myslíme, že niekomu trvá veľmi dlho, kým niečo urobí. A že my by sme to urobili rýchlejšie. Používame pritom výraz-celá večnosť...Ani len netušíme, o čom je reč.
Raz sa o tom dozvieme viac, a to vtedy, keď prekročíme hranicu časnosti večnosti...To, čo nás bude očakávať, ak sme boli s Bohom zadobre, je celá večnosť...Nebude to však žiadna nuda, či rutina, ani ponorková záležitosť...Kto niečo s Bohom prežíva, takýmto situáciám len tak ľahko prepadnúť nemôže. O to viac sa to týka večnosti. Už počas života na zemi máme získavať predstavu, ktorá sa dotýka spoločenstva s Bohom. Vytvárame a dotvárame si ju počas pozemského putovania, ale v plnosti radosti a šťastia sa nám otvorí až vo večnosti...Celá večnosť s Bohom- to je vízia, ktorá by nás mala motivovať a povzbudzovať najmä počas pozemských zápasov.
Je pekné a dôležité, aby sme sa pri pohrebe blízkeho človeka modlili: Pane, nech je mu dopriate...To, čo tu na zemi videl iba v zárodku a v nedokonalej forme. To, čo tu prežíval iba chvíľkovo, lebo starosti a kríže nás oberajú o úplnú radosť. To, čo Boh sľúbil tým, ktorí preukázali veľa lásky ako produkt obetavej a hlbokej viery.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára