Podľa informácii, ktoré sme dostali včera v správach, je isté, že na Slovensku je cca 2000 mostov, ktoré sú v havarijnom stave. Údajne sa nachádzajú jeden stupeň pod vrcholným bodom stupnice, ktorý signalizuje definitívnu deštrukciu. Ako to už býva u nás, nie sú peniaze, aby sa mosty dali do poriadku. Ak sa nenájdu, mosty budú padať.
Evanjelium hovorí tom, že za Jánom Krstiteľom prichádzajú ľudia rozličných spoločenských vrstiev. Majú jedinú otázku: čo máme robiť? /Lk 3, 10-18/. Naznačujú, že ich život sa začína rúcať. U mnohých z nich sa dá hovoriť, že sa nachádzajú blízko bodu zrútenia vlastného života. Žijú doteraz taký život, ktorý im priniesol iba deštrukciu. Preto hľadajú v Jánovi záchrancu, ktorý ich z biedy vyvedie, kým sa úplne nezrútia. Čo im tento najväčší z prorokov poradil?
1.,Aby si navykli podeliť sa. /kto má dvoje šiat, nech sa podelí s tým, ktorý chodí v roztrhaných.../.Je rozdiel, keď povieme oddeliť sa a keď povieme podeliť sa. Oddeľujeme sa vtedy, keď vidíme ľudí v núdzi, ktorí sa defilujú pred našim zrakom a istým spôsobom provokujú svojimi potrebami, ktoré nemajú naplnené. Spoločnosť sa radšej nedíva a presunie svoju záujmy inde. Radšej sa fyzicky i morálne oddelí, aby nemusela čeliť zodpovednosti za daný stav človeka. Naopak, keď sa naučíme podeliť sa s núdznymi, prispejeme k tomu, že sa nebudeme v spoločnosti oddeľovať, ale vzájomne sa doplnať a budovať jednotu v Kristovi
2.,Aby poznali svoje hranice /nevymáhajte viac, ako vám určili/. Ak sa nachádzame v situácii, že musíme vymáhať od iných, nezabudnime najprv vymáhať od seba. Buďme najprv nároční na seba, pracujme na sebe. Vtedy budeme inak pozerať na tých, u ktorých sa domáhame nejakej kvality. Nie raz stretneme človeka o ktorom sa vyjadríme, že je zanedbaný zovňajškom, ale aj inak. Ak nevymáhame od seba, stávame sa zanedbanými ľuďmi my. Vymáhame od iných, ale popritom zanedbávame seba, lebo upúšťame od náročnosti na seba. Preto, keď od iných vymáhame ľudskosť, súdnosť, profesionalitu, zhovievavosť či trpezlivosť, vymáhajme tieto vlastnosti aj od seba a to vo vyšších normách náročnosti.
3.,Aby sa aspoň niekedy uspokojili s menším podielom /buďte spokojní so svojim žoldom/. Žijeme v takom svete, v ktorom niektorí majú viac niektorí menej darov rôzneho druhu. Obidvom sa prihovára sv. Pavol slovami:"Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?" /1 Kor 4,7/. Pavol upozorňuje všetkých na to, že aj s menším kontom darov sa môžeš dostať na piedestál večnosti. Zároveň však pripomína, že ak prekypuješ hojnosťou, nemusí to znamenať, že si vydobyješ Božiu hojnosť, ak nebudeš vďačný a nezúžitkuješ správne svoje dary. Je veľmi užitočné, aby sme sa denne pýtali seba.čo som dnes dostal? Ale zároveň či som /sa/ aj rozdal? Ak dostaneš menej, ale stále zostaneš v nastavení , podľa ktorého chceš dávaťokolo seba plným výkonom, zaslúžiš si ovácie Božieho kráľovstva. Boh nie je trochár, on každému dáva toľko, aby pri správnom využití mohol dosiahnuť spásu.
Keď sú mosty zostarnuté a zanedbané, tak sa menia v trosky. Mnohí sme si všimli známu fotografiu s názvom: Jasličky v troskách. Znázorňuje zúbožený manželský pár s dieťaťom, ktorý sa práve nachádza medzi troskami zbombardovaného mesta. Aké typické pre dnešný svet! Ide o smutný a poľutovaniahodný výjav. Ak nechceme, aby sme mali jasličky t.j. vianočné sviatky v troskách stratených hodnôt, musíme posilniť svoju vieru. Preto je tu Advent, ktorý dvíha naše duše. Chce ponúknuť prostriedky hlbokej diagnostiky, aby sme slávili sviatky Vianoc nie v "rozbombardovanom stave" vnútra, ale pokoji srdca, ktorý môže nastoliť jedine Pán.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára