Počas vyše dvetisícročnej existencie kresťanstva, zažili nasledovníci Pána Ježiša nejedno prenasledovanie. Ono vlastne stále prebieha. Niekde sa to deje otvoreným spôsobom, inde menej okato, no s väčšou vynaliezavosťou a ľstivosťou. Možno povedať, že Cirkev snáď ani nezažila vo všeobecnosti pokojné časy. Kresťania boli vždy ľahkou korisťou. Nikto ich nebránil, nezastrešil, nezastal sa, až na nepatrné výnimky.
Sv. Štefan bol ľahkou korisťou protivníkov. Ale napriek tomu, bolo svedectvo jeho života mimoriadne silné /Sk 6, 8-10, 7, 54-60/. Nemohol odolávať presile, brutalite a slepej nenávisti. Napriek tomu má jeho život mimoriadny význam pre pôsobenie Cirkvi do budúcnosti. Ktoré body môžeme z jeho pôsobenia vyzdvihnúť?
1.,Štefan sa pozeral do očí zlu i Láske. Zlu preto, lebo jeho protivníci veľmi rýchlo vyniesli nad ním ortieľ a vzápätí ho kameňovali. Ale on dostal milosť, že sa pozeral aj do očí Láske, lebo zvolal, že vidí otvorené nebo a Syna človeka...
Koľko je dnes ľudí, ktorí sa dívajú bezprostredne do očí vojne, hlavniam ťažkých zbraní ?! Prípadne do oči tých, ktorí z nenávisti škodia, paralyzujú dobré myšlienky, prípadne snujú plány pomsty. Čo by dali za to, keby sa mohli pozerať iba do očí Lásky, ktorá je prajná, utišujúca a povzbudzujúca. Možno práve uprostred ťažkých zápasov je otvorené nebo, paradoxne, najbližšie. Omnoho bližšie, akoby sme čakali. Uprostred zložitých situácií hľadajme pohľadom srdca toho, ktorý na Kalvárii trpel najviac zo všetkých. Určite je nablízku, lebo sám hľadel do očí neľudskému utrpeniu, ktoré prevyšuje naše predstavy.
2.,Štefanovi protivníci sa pokúšali tohto mučeníka najprv podchytiť v reči. Napriek enormnej snahe sa im to nepodarilo. Svätopisec uviedol, že nemohli odolať múdrosti Ducha Svätého, ktorý cez Štefana hovoril. Na druhej strane je potešujúce to, že iní ľuďia-jeho sympatizanti a nasledovníci, nemohli odolať jeho heroickému príkladu znášania utrpenia a rozhodli sa pokračovať v jeho šľapajach. Spisovateľ Tertulián sa vyslovil už dávno, že krv kresťanov sa stáva semenom nových kresťanov.
Príklady svedkov viery mnohých priťahujú. Mučenie a prenasledovanie kresťanov má spôsobiť strach a zdesenie v ich radoch. No zaujímavé je, že sa táto snaha nezriedka minie účinkom a dostaví sa účinok opačný. Prídu ďalší, ktorí budú chcieť pokračovať v diele tých, ktorí boli násilne umlčaní.
Pravda bude mať vždy svoje zázemie a svojich zástancov. Boh sa postará, aby na svete vždy existovali obhajcovia posvätných právd, ktorí aj cenu perzekúcie a dehonestovania nezídu z cesty, ktorú im vytýčil Boh.
3.,Tesne pred tým, ako sv. Štefan vydýchol povedal:"Pane, Ježišu, prijmi môjho ducha". Tým vyjadril, že všetko znáša kvôli Kristovi, ktorý ho k tejto maximálnej obeti povolal. Nič si zo života nenechal pre seba, ale všetko utrpenie povýšil na najvyššiu úroveň.
Obetujeme vôbec Bohu niečo zo svojho života? Povedali sme aspoň niekedy Bohu, že to a to mu obetujeme ako svoj dar a príspevok? Ide nielen o krátkodobé aktivity, ale aj o stavy, ktoré sú dlhodobé, kedy musíme znášať rôzne formy úskalí. Ako príklad môžeme použiť zvolanie kňaza pri sv. omši:"Modlite sa ,bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila všemohúcemu Bohu Otcovi". A ľud mu odpovie:"Nech Pán prijme obetu z tvojich rúk na chválu a slávu svojho mena, na úžitok nám i celej svätej Cirkvi". Odovzdajme v modlitbe svojho ducha, svoje sily a námahy Pánovi a nie iba tomuto svetu, nech naše úsilie a obeta nájdu svoje ukotvenie a zmysel.
Počas života sa môžeme dostať blízko tých, pre ktorých môžeme byť zdanlivo ľahkou korisťou. Podvodníkov je vo svete veľa. Aj potupovatelia viery si dokážu na veriach zgustnúť. Dôležitejšie však je, aby sme sa nestali ľahkou korisťou hriechu. Staňme sa obetou pre Krista a nie korisťou, ktorá nemá nijaký cieľ a zmysel života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára