Na Slovensku máme veľa kultúrnych pamiatok. Niektoré sú pekne zrenovované a slúžia svojmu účelu. Iné procesom renovácie prechádzajú a iné čakajú na svoju príležitosť a popritom aj chátrajú. V lete stála pred zrenovovanou historickou budovou kaštieľa skupina turistov a čakala na vstup. Niektorí hovorili:" Konečne je to obnovené a konečne nás pustia dnu". Išlo o nedočkavých milovníkov kultúrnych pamiatok.
Čo je večnosť? Je to trvalý stav života s Bohom. Večnosť väčšinou obchádzame, tvárime sa, že ju nevidíme, že sa nás táto záležitosť netýka. Ale raz ju pre nás otvoria...Pre každého z nás ju otvoria. Večnosť nepotrebuje renováciu, lebo je to príbytok Boha. Obnovu potrebujeme my, ak chceme, aby sa nám otvorili tie správne dvere. Boh si nás pripravuje tak, aby sme večnosť zo svojich myslí nevytratili.
1.,V bežnej praxi života používame výraz- vhodný, nevhodný. Napr. je vhodná alebo nevhodná doba na niečo? Je vhodný okamih pre nejakú aktivitu, alebo nie? Je vhodný čas na nejaké rozhodnutie alebo nie? Sú situácie, kedy časovú /ne/vhodnosť posúdime správne, ale niekedy sa aj pomýlime.
Existujú úvahy na tému vhodnosti alebo nevhodnosti spôsobu, podľa ktorého mienime niečo urobiť. Čas ukáže, či náš postup bol vhodný alebo nebol.
Boh je jediný, ktorý dokáže správne posúdiť napr. vhodnosť času alebo spôsobu odchodu človeka do večnosti. My, len môžeme hádaťprečo niekto zomrel vo vysokom veku a prečo dieťa zomrelo hneď po narodení. Prečo niekto trpel kým zomrel a niekto odišiel ako blesk z jasného neba. Boh každého volá po mene a každého individuálne k sebe pozýva. On vie, čo nám každému osoží pre večný život. Všetko ordinuje tak, aby nám to bolo užitočné, keď odchádzame na druhý svet a aby to bolo užitočné tým, ktorí nás na večnosť vyprevádzajú. A to niele fyzicky, ale aj modlitbami.
2.,Máš všetko? To je notoricky známe otázka, ktorú adresujeme niekomu z rodiny, kto odchádza z domu. Aká je jeho reakcia? Pozrie sa do zrkadla, pošmátra vo vreckách a možno nazrie aj do aktovky. To všetko preto, aby sa uistil, že na nič nezabudol. Je pravda, že všetko budeme mať až vo večnosti, ale sme povinný podrobiť sa sebakontrole, či zodpovedáme Božím predstavám.
Pohľad do zrkadla. Ide o to, ako vyzerám fyzicky, ale najmä duchovne. Niekedy si kladieme rečnícku otázku: ako teraz budem vyzerať pred ľuďmi? Skôr sa zamestnajme otázkou ako vyzerám pred Bohom, či sa snažím svoj duchovný profil vylepšovať.
Preskúmať vrecká. A to preto, aby sme zistili, či nenosíme zbytočnú záťaž. Najmä, či si nedávame do depozitu života hriechy, ktoré je potrebné oľutovať a následne v atmosfére sviatosti vyznať.
Pohľad do tašky. Občas je žiadúce, aby sme urobili vo veciach revíziu, vytriedili a doplnili čo treba. Najmä zdroje milosti-sviatosti potrebujeme dopĺňať, aby sme boli v primeranej duchovnej kondícii.
3.,Nie raz sledujeme, ako sa vyvinú určité rozhovory či rokovania na najvyššej úrovni. Už vopred sú známe témy a body, ktoré budú predmetom rokovania. Niekedy sa treba pýtať, inokedy vedieť odpovedať.
Raz sa bude Boh pýtať každého z nás. Nijaký formulár otázok a odpovedí, vopred vypracovaný, neexistuje. Nie je možné ho stiahnuť z nejakej stránky a použiť. Máme čítať evanjelium. Čítať a uvažovať. To, čo sa pýta Ježiš v evanjeliu, bude predmetom aj nášho skúmania. Ježiš je čitateľný. Znamená to, že jeho myšlienky sa dobre čítajú, ale aj to, že jeho myšlienky nie sú falošné, ale každý vie, o čo Bohu ide. Ježišove slová nie sú pascou, sú pravdivé a konečné. Neskrýva nikdy v rukáve nejaké eso, aby nás ponížil a oklamal.
Jedna z liturgických piesní začína slovami:" Hľa, otvára sa brána nebies dokorán a oko hľadí ta k nebeským výšinám" /JKS 417/. Myšlienka vyjadruje túžbu človeka po večnom spojení s Bohom a zároveň ho uisťuje, že on nie je nikdy skúpy na milosti. A už vôbec nie na milosti večného života. On otvorí každému, kto svojim životom na túto bránu zaklope.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára