Ťažko by sme si vedeli predstaviť
Vianoce bez zmienky o pastieroch. Božie slovo evanjelia im pripisuje priam
exkluzívnu úlohu – povzbudení anjelom mali byť prví, ktorí mohli nazrieť do
útrob betlehemskej maštale a uvidieť narodeného Božieho Syna. Ich úloha je
o to čestnejšia, o čo viac schybili duchovní pastieri vtedajšieho
Izraela – farizeji a zákonníci. (Lk 2, 1 – 14) Obyčajní pastieri
s čistou dušou a menšou vzdelanosťou ako farizeji, sa stali skutočnými
svedkami prítomnosti Spasiteľa v ľudskom spoločenstve. Čo je cenné
a hodné zamyslenia, keď sledujeme, ako sa zhostili svojej úlohy?
1.)
Pastieri v noci bdeli a strážili
svoje stádo.
Svoje
povinnosti vykonávali nanajvýš zodpovedne. Niet pochýb, že sú to správni ľudia
na správnom mieste. A takých hľadá Boh, aby im dal úlohy, ale zároveň aj
odmeny. Ich úloha ísť do Betlehema bola pre nich životným poslaním
i odmenou.
Jedine narodený nový Pastier, dobrý
Pastier, Pastier všetkých pastierov, mal tú moc, že im prerušil čas nočného
bdenia. A nielen to, ale povolal ich aj k sebe, aby sa s nimi
stretol a umožnil im prvú historickú adoráciu živého Krista. A oni,
aj keď silno pripútaní k svojmu povolaniu, neodolali vyššiemu vnuknutiu.
Žneme v dobe, v ktorej máme čas
nastavený doslova na sekundy, jedna povinnosť v rýchlom slede strieda
druhú. Často počúvame ponosy, že nemáme na seba čas až do takej miery, že my,
veriaci, upúšťame od základných prvkov poklony Pánovi (sv. omša, modlitba).
Takto sa môže viera v Boha vytratiť a zaniknúť. Betlehemskí pastieri
nás vo svojej jednoduchosti a spontánnosti zahanbujú. Neboja sa prerušiť
svoju zodpovednú prácu a venovať sa Božskému Dieťaťu, ktoré prináša spásu.
Po tomto posvätnom úkone sa určite vrátili k svojej práci. Stretnutie
s Božím Synom bolo pre nich životnou udalosťou. Prečo by nemohlo byť aj
pre nás?
2.)
Pastieri bránili stádo najmä pred divou
zverou.
Ide
o večný a nikdy nekončiaci údel pastierov všetkých čias – chrániť
zverené stádo pred neľútostnou pravosťou sveta. Nikdy nevedia, z ktorej
strany nepriateľ príde. Ale už vedia, z ktorej strany môžu očakávať pomoc
– zo strany betlehemského Dieťaťa, lebo dobrý Pastier sa stal patrónom tých,
ktorí bránia a chránia vznešené skutočnosti života. Dravosť sveta má
záujem ničiť vieru a aj tých, ktorí sa zasadzujú za myšlienky evanjelia.
Dravosť, nenávisť, podvod, úlisnosť, atď. sú silné zbrane tohto sveta. Ale kresťan
má eucharistický Betlehem, spoločenstvo a pohľad hore, odkiaľ prichádzajú
vnuknutia a povzbudenia. Slabí, nemajetní, nevzdelaní pastieri s tými
istými prostriedkami Mesiáša spoznali, zaradovali sa a ho aj ohlasovali.
Prečo by sme to nedokázali aj my?
3.)
Všetci, ktorí pastierov počúvali, divili
sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. (Lk 2, 16 – 21)
Pastieri
sa zrazu ocitli za katedrou či kazateľnicou v prenesenom slova zmysle.
V prípade novozákonných pastierov to chápeme ako samozrejmú vec. Duchovní
pastieri stoja za ambónom a katedrou. To je ich povinnosť a služba.
Od betlehemských pastierov by sme
očakávali skôr historky viac či menej uveriteľné z pastierskeho
prostredia. A možno kvôli deťom aj
trochu prifarbené. Objavením Mesiáša a poklonou sa ich svedectvo dostalo
na kvalitatívne vyššiu úroveň. Do konca života zostali legendami
a priekopníkmi pri hľadaní Boha.
O čo vyššie má možnosť vystúpiť náš
život, keď bude obsahovať stopy prítomnosti Boha?! Všetci môžeme stúpať, ak
udelíme Kristovi výsostné právo pôsobiť v našej duši. AK za nás bude
hovoriť život, bude to najdôležitejšia katedra, na ktorú môžeme vystúpiť.
Nezáleží na tom, kde sme, čo robíme, aké máme vzdelanie. Podstatné bude naše
napojenie na zdroj milosti – na Krista.
Na pastieroch z Betlehema je cenné,
že sa nebáli vykročiť nepoznaným smerom. O Mesiášovi určite počuli, že má
prísť. Je obdivuhodné, ako zvládli komunikáciu s anjelmi, ktorí ich
vyslali do Betlehema a ako zvládli komunikáciu s Mesiášom, ktorý ich
vítal na prahu maštale. Pochopili, že prepojenie neba a zeme je realitou.
Staňme sa aj my pastiermi, aby sme o tom svedčili pred dnešným svetom!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára