Sme rôzni ľudia. Niektorí sa vyznačujú tým,že musia neustále s niekým zápasiť. Majú to v sebe. Nepoznajú čo to je kľud v duši a stále hľadajú protivníkov. Inými sa už asi nestanú. Celý život budú bojovať a keď nejaké víťazstvo dosiahnu,nájdu si ďalší dôvod na súperenie. Dejiny Izraela nám hovoria,že vyvolený národ musel často zvádzať boje. Na obzore bol vždy nejaký nepriateľ. Aj kráľ Dávid sa určite niektorých zúčastnil. Raz sa mu však jeho neúčasť v boji stala osudnou/2 Sam 11,1-17/. Kým jeho muži bojovali,on sa záhaľčivo prechádzal po streche svojho domu. Zbadal Betsabe,Uriášovu manželku a zatúžil po nej. Keď počala,umiestnil jej manžela na najťažšie miesto bojiska,kde zahynul. Spáchal ťažký hriech.Nebojoval,oddal sa záhaľčivosti. Záhaľka často splodí hriech. Stalo sa to aj v prípade kráľa Dávida. Niekedy sa čudujeme,že musíme v živote znášať ťažké boje v duchovnom slova zmysle. Boh nám nedopraje pokoja. Vie,prečo to robí. My,nie. Robí to aj preto,lebo nás pozná dôkladne. Vie,že sme náklonní pre istú formu záhaľky a boj nám znemožňuje myslieť na zbytočné veci a hlúposti. Ide o boj,ktorý je spásonosný. Možno práve v tom spočíva Božia taktika-viesť nás cestami,ktoré sú dosť nepríjemné,ale užitočné pre spásu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára