V súčasnej dobe prebieha u nás diskusia na tému:vakcína. O očkovanie je na Slovensku slušný záujem. Medzi bežnými ľuďmi zaznievajú otázky: ako si sa cítil po očkovaní, musel si zaľahnúť, mal si teplotu, bolela ťa hlava, čo s tebou vakcína urobila? Tí váhaví alebo nedočkaví čakatelia sa takto alebo podobne vypytujú tých, ktorí to už majú za sebou. Markovo evanjelium nám pripomína, že Pán Ježiš strávil na púšti štyridsať dní /Mk 1, 12-15/. Nejde o prevratnú novinku v Ježišovom účinkovaní. Božie slovo často spomína, že sa "utiahol na púšť", aby sa rozprával s nebeským Otcom. V tomto prípade, však, išlo dlhšiu dobu. Išlo o dlhotrvajúci pobyt, ktorý preverí človeka po všetkých stránkach. Čo môžeme čakať od púšte? Čo ona s nami urobí? Ovplyvní naše zdravie? Pýtajme sa takto, ako nedočkaví čakatelia na dážď milosti v pôstnom období. 1,Púšť je miesto bez vegetácie. A ak nejaká tam je, tak možno iba určitá primitívna forma. Sme svedkami paradoxu: na mieste, kde nič nerastie, zbierame sily a odvahu, aby pod našimi rukami niečo v živote vyrástlo. Podmienkou je,aby sme neumožnili rásť hriechu, ale milosti. Tam, kde sa rozrástol a rozbujnel hriech, tam dobré veci rastú veľmi ťažko. V evanjeliu čítame, že diabol našiel Ježiša aj na púšti, aby ho pokúšal. On sa nezastaví pred ničím. Naše odriekanie v pôste je formou púšte. A to preto, aby sme nezabudli, že ľudia a veci pod našimi rukami majú rásť a nie upadať. 2,Púšť je reakciou na každú dobu. Ani tá naša nie je výnimkou. Vyznačuje sa o. i. hlukom, rýchlosťou a plytkosťou. Púšť chce naučiť človeka stíšeniu, spomaleniu a prehlbeniu. Takýto program je vhodný v pôstnom období pre každého. Nechceme ísť do extrému, aby sa všetko zastavilo. Chceme len stíšiť, spomaliť a prehlbiť životný štýl dneška. Usilujme sa nájsť správnu a nám primeranú úroveň pre upokojenie života a dokonalejšie spriechodnenie milostí od Pána. Tieto skutočnosti sú individuálne. Každý, kto prešiel autoškolou vie, že medzi prvé lekcie patrí to, že si adept musí individuálne nastaviť spätné zrkadlo a aj sedadlo. U každého to bude inak. Tak je to aj pri stíšení, spomalení a prehlbení života. Skontrolujme si pritom spätne svoj život,ale aj to, či v živote sedíme na správnych hodnotách, či to nie je na úkor bezpečnosti na ceste spásy. 3,Ľudia na púšti väčšinou hľadali Boha. A rozprávali sa s ním. Nič ich pri tom nerušilo. Zistili, že zmysel života je v tom, aby sa podobali Ježišovi Kristovi. Nedávno som si s veľkým pôžitkom prečítal autobiografiu známeho herca Davida Sucheta, ktorý stvárnil postavu detektíva Hercula Poirota. Veľmi zaujímavo píše o tom, ako sa pripravuje na predstavenie. Zoberie do ruky scenár a študuje svoju postavu, ktorú má v divadle stvárniť. Najprv skúma, v ktorých bodoch sa postave podobá, ale skúma najmä rozdiely. Tie ho zamestnávajú, lebo musí pracovať na ich odstraňovaní. Musí urobiť všetko pre to, aby sa s postavou takmer stopercentne stotožnil. V pôstnom "púštnom období" sa máme sústreďovať na svoju podobnosť s Kristom. Ak zistíme, že náš život vykazuje spoločné črty, ďakujme a vytrvajme. Je isté, že zistíme viac rozdielov medzi Ježišovým a naším životom. Vedzme, že je čas, aby sme začali pracovať na ich odstraňovaní. Nebojme sa myšlienky na isté stotožnenie sa s jeho životom. Kristus má byť tu na zemi stvárnený v každej dobe. Nasledujme Pána na púšť, aby sme prekrvili svoju vieru, otestovali svoje možnosti a urobili konkrétne kroky na ceste za ním.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára