Dobrý svet.

 Občas sa stane, že musíme počúvať nejakého človeka, ktorý vychvaľuje nejakú skutočnosť. Nám sa to tak nezdá, a preto si kladieme otázku:neviem, čo je na tom dobré? Jednoducho ten ,ktorý niečo vykresľuje v oslnivých farbách, nás dostatočne nepresvedčil, keď povedal, že niečo je dobré. My, veriaci vieme a veríme, že svet stvoril Boh. Aký je ten svet? Boh sám hovorí, že je dobrý/ Gn 1, 1-19/. Musíme mu veriť, že všetko stvoril s tým najlepším úmyslom, a že raz všetko obráti v prospech Božieho kráľovstva. Napriek tomu sa nám teraz nezdá dobré všetko, čo je na tomto svete. Sú v ňom mnohé úskalia a tzv. anomálie. O niektorých hovorí sám Boh, hoci svoje dielo vychvaľuje.1, Napríklad uvádza, že "zem bola pustá a prázdna". Niekto oponuje, či sa naozaj vyľudňuje? Nemáme pocit, žeby svet zíval prázdnotou. Všade okolo nás sú ľudia.  Fyzicky. Skôr treba konštatovať niečo iné: máme pocit, že svet je preplnený prázdnymi ľuďmi. Tí budia dojem, že zem je prázdna a pustá. Ak prenikneme  viac do hĺbky života, zistíme, že je na svete dosť "plných ľudí", ktorí do diela stvorenia odovzdávajú celé svoje úsilie. V dnešnej dobe najmä zdravotnícky personál, a to pri liečení pandémie Covid 19. Hlásia sa aj mnohí dobrovoľníci, ktorí takto nachádzajú možnosti nezištnej pomoci a služby. Keď túto skutočnosť postrehneme, nemusíme sa obávať, že svet ostane chudobný na ušľachtilé ľudské duše. Boh si praje, aby sme zvrátili dojem, že zem je pustá a prázdna. Túto činnosť odovzal do našich rúk.  2,Evanjelium nám pripomína, že Ježišovi "začali znášať svojich chorých"/Mk 6,53-56/. Občas počujeme vyjadrenie typu:tento svet je chorý!. To preto, lebo postoje, názory niektorých ľudí sa nám javia ako nezdravé a scestné. Ale, na svete je skutočne veľa chorých, pokiaľ ide o to, že ich treba odovzdať odborníkom a liečiť. Prečo je okolo nás toľko chorých? O. i. aj preto, aby nám povedal Boh, že rovnováha pozemského sveta je veľmi krehká. Krehké sú aj rôzne pozemské istoty a nádeje. Boh nechce, aby sme na zemi "zaparkovali" natrvalo. A krehkosť ľudského zdravia a pozemskej existencie, má nás od toho odradiť. Znova je to len na nás. O pozemskú rovnováhu sa treba usilovať, hoci je krehká, ale tak, aby sme so svetom nezrástli ako  siamské dvojčatá. Boh nás potom bude musieť bolestivo od neho oddeliť  a navedie nás na cestu garantovaného spojenia s ním.