Mnohí si pamätajú na revolučné udalosti u nás v roku 1989. Niektorí túto situáciu nazvali-pádom železnej opony. Stalo sa niečo paradoxné. Železnú oponu zvalila a rozmetala Nežná revolúcia! Bolo to potrebné, aby sme sa otvorili svetu. Svet sa teraz zmieta v ohni pandémie. Chce sa znova otvoriť pre všetkých, ale sa mu to akosi nedarí. Situácia sa zmenila. Tu nič nežné nepomôže, ani Nežná revolúcia. A tak znova postavili železnú oponu. Má podobu rôznych obmedzení, zákazov, príkazov a nariadení. Sú strážené na úrovni bezpečnostných zložiek. Majú sa prísne zachovávať, lebo iba nežnosť teraz nevyrieši ťažké pandemické stavy. Ak by sa dalo, použili by sme Ježišov prostriedok a výrok známy z evanjelia:Effeta /Mk 7, 31-37/. Pán uzdravil hluchonemého a otvoril mu zmysly pre kompletné vnímanie sveta. Túžime po tom istom, aby nás Pán "otvoril" pre svet. Lenže on si nepraje, aby sme sa znova otvorili pre starý svet. Chce, aby sme obnovou seba, s pomocou Božou, obnovovali svet, ktorý morálne chátra. Ktorá je na to vhodná doba, ako práve pôstna?!. Otvoriť sa znova pre starý svet, ktorý zmýšľa a koná sebadeštrukčne, by bolo fatálnym omylom. Čo máme konať? Pokyn sme dostali v Pastierskom liste KBS, ktorý bol zameraný sté výročie konsekrácie troch slovenských biskupov v Nitre /Kmeťko, Blaha a Vojtaššák/ a na sčítanie obyvateľstva. Naši pastieri nám odporúčajú, aby sme sa 1,zastavili,2, stíšili a 3,zamysleli. 1,Zastavenie sa. Týka sa nielen pribrzdenia v životnom rytme, ale aj zastavenia sa pri Ježišovi. Poznáme to, keď sa stretneme s nejakým známym a v rýchlosti, aby sme sa ho zbavili a pritom sa zachovali alibisticky, povieme:niekedy sa zastavím. Už vopred je nám /aj známemu/ jasné, že sa to asi nestane. Výrečne o tomto jave spieva rocková legenda Katapult v piesni:Někdy příšte. Boh túži po tom, aby naše zastavenie sa pri ňom, nebolo iba letmým pristavením sa vo forme-na pár slov. On nám chce odovzdať slová Života. A to sa nedá pri ledabolom exkurze. Žiada sa vedomé a odhodlané predstúpenie pred Pána, bez hodiniek a preplnených osobných diárov...2,Stíšenie. Pre našich predkov to nebol problém. Po dennej lopote boli radi, že si môžu oddýchnuť a ráno zavčasu vstať do práce. Sme generáciou, ktorá, vyhľadáva atmosféru, charakterizovanú slovami: tu to žije!. Mladí ju milujú a vyhľadávajú. V skutočnosti je to tak, že to žije tam, kde je Boh. A ten veľmi hluk neobľubuje. Pravý život nám ponúka iba Boh. Kde je on, tam to žije. Je tam milosť, tam je cesta do Božieho kráľovstva, tam sú spásonosné prostriedky. V hluku, zmätku a chaose dnešného života ich sotva nájdeme. Keď nás pustia do kostolov, povedzme si, že tam pôjdeme s očakávaním, lebo tam to žije. Lebo je tam stíšenie a otvorenosť pre Božie dary. 3,Zamyslieť sa. To neznamená, že sa máme zamýšľať iba nad okolitým svetom a viniť ho za všetky zlá. Boh nám hovorí, čo máme urobiť v prvom rade: zamyslieť sa nad sebou. Pred niekoľkými hodinami pristálo na Marse robotické vozidlo Perseverance-Vytrvalosť. Putovalo tam sedem mesiacov, ale najzložitejšia bola finálna fáza, keď modul spustil na lanách vozidlo tak, aby dopadlo asi z výšky dvadsať metrov na povrch planéty. Ten náročný manéver nazvali "sedem minút hrôzy". Našťastie sa to podarilo. Dnes nemá človek problém vstúpiť na inú planétu. Paradoxne, má problém vstúpiť do seba. Pre ňho je to čas hrôzy, lebo sa obáva "padnutia" Božieho slova na jeho život. Lenže inej cesty niet. Potrebujeme perseverance-vytrvalosť v zamýšľaní sa nad sebou. Len tak môžeme vyjsť zo seba, zo svojho hriešneho života a nájsť cestu otvorenosti pre Bohom obnovený svet.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára