Tento mesiac sa budú konať Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní. Dejiskom bude zimné stredisko Cortina D ampezzo. Šampionátu sa zúčastní aj naša výprava. K dispozícii máme našu súčasnú najlepšiu športovkyňu Petru Vlhovú. Štartovať bude vo viacerých disciplínach, lebo patrí medzi najvyrovnanejšie lyžiarky súčasnosti. V tejto súvislosti som čítal takýto postreh:"Nebude si môcť dovoliť byť slabá v žiadnej z nich".Medzi najsilnejšie osobnosti, ktoré stretneme v živote, patria naše matky. Nemôžu si dovoliť byť slabé v žiadnej oblasti života. Pravzor takejto ženy nachádzame v Lukášovom evanjeliu /Lk 2, 22-40/. Ide o prorokyňu Annu, Fanuelovu dcéru, z Aserovho kmeňa. Stojí za to, aby sme sa zoznámili s jej charakteristikou:"Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojim mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbou". Život mnohých žien sa od tejto náplne veľmi nevychýlil. Matka je svetlom pre najbližšiu rodinu, Cirkev i pre celý svet. V ktorých oblastiach toto svetlo žiari? 1,Svetlo nádeje. Slovenčina pozná výraz-vkladať nádeje do niekoho, do niečoho. Sviatok Obetovania Pána, nám priniesol myšlienku, podľa ktorej je Mesiáš vstupujúci do chrámu, nádejou pre celé ľudstvo. Celé generácie vkladali veľké nádeje do jeho príchodu. Svojho času som sledoval dokumentárny film, ktorý hovoril o príprave kráľovských korunovačných klenotov. Išlo o vzácne, starobylé exponáty. Tam sa použil výraz-vkladanie diamantov. Ak je niekto v našom živote do ktorého vkladáme nádeje, tak je to akoby vkladanie diamantov do života. Často je matka tou osobou, do ktorej vkladáme dôveru pre dosiahnutie ušľachtilosti, zbožnosti, nežnosti, obetavosti ale aj potrebnej odolnosti voči zlu. Matka je ako kráľovský šperk, ktorý je osádzaný diamantami skutočných nádejí. Tie vyniknú najmä v náročných až extrémnych situáciách. Mnohé matky, aj keď prežili iba bežný život, zaslúžia si vlastniť korunovačné klenoty, ktoré navždy udeľuje Pán života a smrti. 2,Svetlo ako motivácia. Niet ,azda, krajšieho biblického príbehu, ktorý by túto myšlienku potvrdil, ako je udalosť putovania troch mudrcov. Museli mať príkladnú motiváciu, keď boli schopní opustiť pohodlie svojho života a ísť za svetlom. Určite si doma užívali plnosť pozemských dobier, ale to im očividne nestačilo. Ich duša si pýtala omnoho viac. Preto sa vymanili z pozície pozemských istôt, pozdvihli myseľ i srdce vyššie, a pobrali sa za Svetlom z Betlehema. Dobrá matka učí svoje deti, aby nezabudli pozdvihnúť svoj život vyššie a ďakovať za všetko, čo život prináša. Ak sme túto čnosť nadobudli, musíme ďakovať najmä matkám, ktoré nás učili, že život za veľa nestojí, ak neobsahuje prvok vďaky, odprosenia a chvály na adresu Boha, ktorý nikdy svoj ľud neopúšťa. 3, Svetlo, ako cieľ. Prenesme sa v duchu do atmosféry Veľkonočnej vigílie. Kňaz vstupuje s veľkonočnou sviecou do kostola a tri krát po sebe zvolá:"Kristus svetlo sveta!". Tu sa javí Zmŕtvychvstalý Pán ako cieľ, po ktorom túžia všetci ľudia dobrej vôle. Študenti- vysokoškoláci, nastúpili do školy a na internát. Po tom, ako sa ubytovali, jeden z nich si nalepil na počítač papier, na ktorom bolo vytlačené jeho meno. Na počudovanie spolubývajúcich, si pred meno vytlačil titul-ing. Ostatní sa pohoršovali a hovorili, že je to trúfalosť, veď štúdium ešte len začínali. On to vysvetlil takto:"Keď som sem prišiel, matka mi povedala, nezabudni, na čo si sem prišiel-aký je tvoj cieľ. A tak to mám stále na očiach, aby som nezabudol, čo chcem dosiahnuť, že chcem úspešne absolvovať štúdia". Človek má tendenciu zabúdať, načo žije. Zvykne sa v živote zamotať i zblúdiť. Je dobré, keď nestratí svoj cieľ z dohľadu. Nejde iba o ciele pozemské, ale aj o ten najvyšší-spása v Kristovi. Preto mali naše matky na stenách zavesené , často už vyblednuté, obrazy Ježiša a Panny Márie. Vedeli, čo alebo kto má byť cieľom ich života. Preto pri ich hroboch so zvláštnou úctou recitujeme:Odpočinutie večné, daj im Pane a svetlo večné nech im svieti". Ak sa usilovali žiť v tomto svetle celý život, prečo by ho nemohli získať natrvalo? Naše matky si nemohli dovoliť byť slabé v ničom. A ak aj cítili slabosť, zverili ju tomu, ktorý vo chvíli svojej najväčšej slabosti na Kalvárii, pokoril zlobu hriechu a ako Víťaz vstal zmŕtvych.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára