utorok 9. februára 2021

Umývanie rúk.

 Existuje niekoľko spôsobov, ktorými dokážeme vyjadriť svoj nesúhlas s nejakým javom. Existuje spôsob pasívny-nechcem mať s tým nič spoločné!. A existuje spôsob aktívny, kedy urobíme konkrétne kroky, aby sme javu zabránili šíriť sa ďalej. Umývanie rúk predstavuje spôsob pasívny. Jeho dôstojným reprezentantom je Pontský Pilát. Pri procese s Ježišom, ako vieme, urobil toto gesto /Mt 27,24/. Vyjadril sa, že tento Ježiš Nazaretský je nevinný a úkonom umytia rúk dal na vedomie, že nechce mať nič spoločné s chystaným zločinom. Neurobil, však, viac pre jeho záchranu. Prežívame dobu pandémie. Dá sa povedať, že viac, ako kedykoľvek predtým, si umývame ruky. Do istej miery je to postoj pasívny. A to preto, lebo sme neaktívny v pasivite, ktorú máme prejaviť voči spoločným stretnutiam a kontaktom. Ani sebadôkladnejšie umývanie rúk nám nepomôže, ak neobmedzíme kontakty s ľuďmi vo forme osláv a zábav. Umývanie rúk sa potom bude javiť ako  hygienicky prázdne alibistické gesto. A ešte raz téma umývanie rúk. Píše sa o tom v evanjeliu/ Mk 7, 1-13/. Po príchode z trhu alebo pred jedlom sa  Židia okúpu resp. umyjú si ruky. Takýmto rituálnym spôsobom naznačujú, že sú očistení aj od morálnych nečistôt. Vieme, však, že to tak nebolo. Vonkajšie gesto umývania tela, vyznieva prázdno, ak nie je s tým spojená čistota vnútorná, podľa  ktorej sa má žiť v praxi života. Niekedy pasívny nesúhlas nestačí. Žijeme v dobe, kedy sa treba ozvať a aktívne vyjadriť svoj nesúhlas s hriechom. Neobmedzujme sa vo svojej viere na vonkajšie rituály. A ak áno, tak potom nech sú sprevádzané štýlom života, ktorý nikoho nepomýli, ale povzbudí k nasledovaniu Krista. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára