Evanjelium ako lahodná hudba

 

 

         Pred nejakým časom vystupoval v našej televízii známy český muzikant, spevák, p. Jarek Nohavica. Mnohí poznajú jeho piesne a počúvajú ich dlhé roky. Tento spevák povedal zaujímavú myšlienku. Podľa neho je vtedy hudba dobrá, keď:

1.) sa dobre počúva – človek si len tak sadne, privrie oči a ponorí sa do hĺbky podmanivých tónov. Vtedy pôsobí dojmom, akoby nevidel, iba počúval a nechal plynúť lahodné tóny do svojej duše.

2.) nabáda človeka do spevu – istým spôsobom ako keby sama otvorila jeho ústa a podnietila ho vydať hlas a spievať.

3.)  povzbudzuje človeka, aby vstal a začal tancovať

 

Ježiš Kristus nám predstavil tú najlahodnejšiu duchovnú melódiu

bez akýchkoľvek falošných tónov a tá sa skoncentrovala v evanjeliu. Pritom sa postaral o to, aby sa dostala k uchu poslucháča, o čom sa presvedčil aj slepý Bartimej. (Mk 10, 46 – 52) Ako a na základe čoho?

 1.)  Ježiš Kristus ponúka svoje slovo ako hudbu na počúvanie

Predstavme si Bartimeja ako sedí pri ceste a počuje, že okolo neho ide „veľký zástup“. Uprostred tohto hluku a vravy vníma iba Ježiša. Ukázal, aké je podnetné, keď si človek sadne, vyselektuje všetky zvuky a započúva sa iba do Božieho slova.

Dnes nám táto ochota chýba. Súčasná generácia je neposedná, netrpezlivá, nervózna a má rozptýlenú pozornosť. V takomto rozpoložení sa nedokáže započúvať do lahodných a hlavne liečivých tónov evanjelia. No vždy má možnosť naučiť sa  prisadnúť si k Ježišovým nohám a vyčleniť si čas na jeho slovo.

2.) Ježišova náuka pôsobí ako hudba do spevu

Slepec Bartimej, čítame v evanjeliu, dokázal prekričať celý zástup. Môžeme povedať, že sa  prekričal a prevolal k Ježišovi. Napriek tomu, že sa ho zástup snažil umlčať. Ľudia mu výrazným spôsobom dávali najavo, že si neprajú počúvať jeho krik. Aj napriek tomu jeho volanie preniklo k Ježišovi.

         Bohuvďaka, aj dnes žijú obdivuhodní ľudia, ktorí volajú, ktorí zvyšujú hlas, keď vidia okolo seba neprávosť a poukážu na ňu. Robia to aj za tú cenu, že sú akoby v menšine, že sú obklopení takými, ktorí mlčia, aj keď vedia, kde je spravodlivosť a takými, ktorí im oponujú a vytvárajú negatívnu verejnú mienku.

         Dnešná doba, aj každá iná, nepotrebuje zastretý a šepkajúci hlas, ale taký, ktorý sa bude dovolávať Božej pravdy pre tento svet.

 3.) Pán Ježiš nám predstavuje svoju náuku ako hudbu, ktorá nabáda človeka, aby vstal a tancoval, teda vykročil.

Bartimej vstal, píše evanjelium, zahodil plášť a vykročil k Ježišovi. Po svojom uzdravení ho nasledoval.

         Pán Ježiš chce, aby jeho nasledovníci vstali, zahodili starý šat života v hriechu, a tak pristúpili k nemu.

         Predstavme si, že si obzeráme svoj šatník. Pri pohľade do jeho útrob konštatujeme, že to a to si už neoblečieme. Povieme: „Toto si už neoblečiem, lebo to vyšlo z módy alebo je to tesné.“ Človek, ktorý ide za Kristom, má odhodiť šat hriechu a pritom rozhodne prehlásiť: „Toto si už neoblečiem!“ Urobí tak preto, aby vyhovel požiadavke Pána Ježiša, že: „nové víno treba dať do nových mechov.“
(Mt 9, 14 – 17)

         Božie slovo na nás pôsobí ako lahodná hudba. Z ľudského hľadiska treba urobiť všetko preto, aby sme mali otvorené srdce a chceli ho vystaviť pôsobeniu milosti, ktorú Božie slovo obsahuje. Dnešná doba zvlášť potrebuje ľudí, ktorí sa sýtia týmto pokrmom. Nielen pre svoju osobnú potrebu, ale aj pre pomoc tým,
ktorí prežívajú núdzu vo svojom živote.