Život nás učí, že niektoré skutočnosti sa musia niesť. Niekedy sa stáva, že na adresu istého človeka povieme: "Aha, ako sa nesie!". Podľa nás ten človek, o ktorom je reč, kráča a pohybuje sa nezdravo sebavedome.
Sme vďační istým ľuďom, že nás kedysi naučili, ako sa nesie nejaký predmet. Dodnes viem, ako sa nesie vrece cementu, či nejaké dlhé železo a ako sa dáva na plece nejaký balík či iný materiál. Treba na to spôsob, lebo to nie je jednoduché.
Pán Ježiš vyčíta zákonníkom toto: "Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete" /Lk 11,46/.
Musíme sa naučiť vďačnosti aj za to, že stretávame ľudí, ktorí nás učia niesť bremeno života. Robia to nevtieravým a šetrným spôsobom, bez toho, žeby na seba upozornili ako na hrdinov.
Pri pohľade na nich si povieme: "Aha, ako sa nesie/bremeno a kríž života!" Snažme sa aj my svojím štýlom života ponúknuť blížnym zdravú a účinnú lekciu pri nesení svojich ťažkostí každodenného života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára