Niektorí ľudia komentujú svoje správanie takto: "Ani neviem, čo to do mňa vošlo". Takáto reakcia vzniká po tom, čo niekto poriadne popustil uzdu svojmu hnevu. Keď ten vyprchá, potom je na mieste takéto viac či menej pravdivé zdôvodnenie svojho konania.
Platí, že človek by sa mal kontrolovať vždy. Naozaj, je veľmi dôležité, čo do človeka vojde a čo do svojho vnútra pustíme. Starozákonný svätopisec hovorí: "Modlil som sa a bol mi daný rozum, prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti" / Múd 7,7/.
Pozadu nezostáva ani autor Listu Hebrejom, kde čítame:
"Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč, preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca" /Hebr 4,12/.
Oba citáty hovoria o veľkej hĺbke vnútra človeka a o tom, že nikto z nás nemá útroby srdca ukryté tak, že by ich Boh nenašiel. Tieto úryvky z nedeľných čítaní nech nás povzbudia, aby sme svoje vnútro otvárali najmä pre potreby modlitby a Božieho slova.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára