Slovo spásy

         Predstavme si situáciu, podľa ktorej sme účastníkmi nejakej prednášky. Prednášateľ niečo zložito vysvetľuje a na záver povie vetu: "Jedným slovom je to tak!" 

    Je jedno slovo, ktoré je dôležitejšie ako všetky ostatné -slovo spásy, ktoré v Cirkvi ohlasujeme. Toto Slovo je jedno, ale má mnoho podôb. Cieľ je totožný: nasýtiť ľudí tak, aby v sile tohto pokrmu získali spásu. 

    Veľmi pekne o tom uvažuje biskup Balduin Canterburský /Liturgia hodín IV, s.429-431/. Píše o tom, že slovo spásy je v Otcovi, to slovo je v ústach a napokon v srdci. Prečo je to tak? Slovo je v Otcovi a Otec v Slove.

1., Keď  vieme, že slovo spásy je v Otcovi, tak si ho máme vyžiadať a vyprosiť. Máme povedať: "Otče, daj nám slovo spásy, lebo ho chceme ohlasovať a odovzdávať ďalej!". Otec, ktorý to počuje skôr, ako otvoríme ústa, nám túto slasť poskytne. Otvorí duchovné pokladnice a podá nám pokrm Božieho slova. Jemu však neubudne. On má hojnosť slova spásy. Pre každého, pre každú situáciu, v bohatej miere. On je pripravený a čaká, že ho o slovo spásy budeme žiadať permanentne. 

2.,Slovo v ústach. Slovo spásy sa hlása najmä verbálne. Cirkev má na to svoje zaužívané spôsoby. Slovo spásy sa musí dostať hlásateľovi do úst. Ale pozor, lebo ono je "živé, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč" /Hebr 4,12/. Ak je ostré, môže v ústach bolestivo poraniť. Až do krvi. 

    Predstavme si z bežného života, žeby sa nám dostal do úst nejaký ostrý predmet...Dôsledky budú fatálne! Božie slovo musí v ústach raniť krvavo ohlasovateľa Božích právd! Myslíme to v duchovnom slova zmysle. Má ho raniť tak, že všetko čo sa len dá, podriadi službe Slova. Slovo ho raní tak, že bude musieť, aj keď bolestivo, meniť život podľa slova, ktoré ohlasuje. Každý pokrstený sa stáva takýmto ohlasovateľom. Slovo sa musí dostať z úst do krvi. Bežne  hovoríme, že už máme niečo v krvi/nemyslím alkohol, t. j., že už niečo takmer rutinne zvládame. 

3.,Slovo v srdci. Týka sa najmä toho, kto je adresátom ohlasovania. Z bežnej praxe života vieme, že počuté slovo ostáva v srdci. Niektoré slová iba na krátko, iné možno až príliš dlho. Tu môže ísť o extrém. Božie slovo má ambíciu zostať natrvalo. 

    Pri istej príležitosti som navštívil známych. Zložil som si kabát a zavesil na vešiak. V obývačke mi ponúkli miesto. Celý čas ma sledoval malý chlapec. Keď som si sadol, odbehol do vedľajšej izby, v ktorej domáca pani chystala kávu. Pristúpil k nej a plačlivo jej povedal: "Mama, on si sadol, on tu chce zostať". Epizódka všetkých rozveselila. Chlapec mal iné plány. Nebolo to osobné, len mal inú predstavu o svojom večernom programe. Tak je to aj so slovom spásy. Možno máme iné predstavy o živote, ale slovo chce u nás zostať a zmeniť nám priority. Slovo v našom srdci nemá byť iba epizódou, pre ktorú je charakteristické zabúdanie. Slovo oživuje, slovo živí a prežije v nás všetky, aj tie najťažšie situácie.