Niektorí
ľudia sa vracajú na miesta, ktoré kedysi opustili. Nerobia to iba v mysli,
ale skutočne, reálne, fyzicky. Majú na to rôzne dôvody. Niekedy je to nostalgia
za starými časmi a miestami, inokedy potreba, ktorá spočíva v riešení
rodinných povinností alebo iný, viac či menej vážny dôvod. Sú to návraty
krátkodobé, ale niekedy aj také, ktoré pretrvajú do konca života. Jednoducho,
niekto nedokáže starnúť a zomrieť mimo svojho rodiska alebo miesta, kde
prežil roky svojho detstva i dospievania.
Keď
si zoberieme do rúk Sv. písmo, nájdeme tam viaceré variácie na tému návratov.
Pristavme sa hneď pri Markovmu evanjeliu a zdôraznime v ňom rozhovor
Ježiša s bohatým mladíkom. Výsledkom tohto rozhovoru je skutočnosť, že
mladý muž zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo nebol schopný zrieknuť sa
svojho veľkého majetku (Mk 10, 17 – 30) Tak veľmi si prajeme, aby sa vrátil.
Nevieme, či tak urobil. Vieme však, že pre jeho duchovné dobro by bolo lepšie,
keby sa k Ježišovi vrátil a splnil jeho kritériá.
V tom istom úryvku je reakcia apoštola Petra, ktorý konštatuje: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ Ako je dobre, že Peter sa už k rybárčeniu nevrátil. Ak by to urobil, Cirkvi by chýbal jeden z najväčších pilierov Cirkvi v histórii. Niekedy je lepšie vrátiť sa, inokedy zasa opačne. Sv. písmo ďalej spomína situácie, podľa ktorých sa ľudia vracajú.
1.) Niekto sa vracia, aby urobil vo svojom prostredí poriadok – Pán vinice (Mt 21, 33 – 6)
2.) Niekto sa vrátil, lebo si urobil poriadok vo svojom živote, vo svojom vnútri – Márnotratný syn (Lk 15, 11 – 32)
3.) Návrat niekoho, kto chce iba parazitovať na dobrom diele iných – nečistý duch (Lk 11, 15 – 26)
Častým motívom
niektorých dobrodružných a akčných filmov je téma, podľa ktorej sa hlavný
hrdina vracia domov, aby vykonal úkon pomsty a vyrovnal účty.
Pán vinice sa tiež vracia z ciest domov,
aby vyúčtoval s najatými robotníkmi. Prichádza, aby nastolil nie pomstu,
ale úkon spravodlivosti a dal každému to, čo si zaslúži.
Existuje iniciatíva,
ktorá má názov: Poobzeraj sa okolo seba. Týka sa životného prostredia a odporúčaniu
vyzbierať okolo seba neporiadok, ktorý narobili ľudia. V týchto dňoch
prišiel podnet od mladých z našej diecézy, aby sa zapojili do kampane s názvom:
RE246 renew. Má za cieľ spoločnými silami vyzbierať z prírody 246 vriec
odpadu. Kto by mal záujem prihlásiť, nájde to na našej webovej stránke. Každý,
kto sa poobzerá okolo seba, objaví dosť neporiadku a každý rozumný človek
si urobí poriadok.
Platí to aj v duchovnom
slova zmysle. Niekedy je potrebné vrátiť sa do minulosti a prejsť aj
súčasnosť a všimnúť si, či si nepotrebujeme dať do poriadku vzťahy. Tie
mohli byť narušené aj naším pričinením. Náprava uviazla na bode mrazu a nemôže
sa pohnúť z miesta. Je veľmi užitočné, ak dokážeme okolo seba tento
morálny balast alebo sa o to aspoň pokúsiť. Takéto návraty nebývajú
stratou času, ale sú zdrojom očistenia a posvätenia.
V Božom slove
čítame o márnotratnom synovi, ktorý sa vrátil do rodného domu, lebo si dal
do poriadku svoje vnútro. Zistil, že urobil chybu. Dal sa na pokánie a vrátil
sa do otcovského domu. Zvykneme povedať, že podrástol.
V niektorých bytoch
majú ľudia na stene alebo na dverách nalepený meter, ktorým merajú, o koľko
centimetrov podrástli ich deti. Deti veľmi rady počujú, keď im niekto povie: „Podrástol
si/ Podrástla si.“ Veľmi sa z toho tešia.
Keby tak existoval
duchovný meter, ktorý by vykazoval známky nášho rastu, ale on predsa existuje.
Konkrétne sa o ňom dozvedáme pri rozhovore Pána Ježiša s bohatým mladíkom.
Ježiš mu ukazuje, ako môže rásť. Odporúča mu najprv zachovávanie prikázaní,
potom ho volá vyššie a odporúča mu, aby zanechal majetok a slobodný od
tohto bremena ho nasledoval.
Zisťujeme, že nie je
jednoduché rásť popri takomto metri, Skonštatoval to aj bohatý mládenec. Boh
nás volá vyššie a vyššie. Najčastejšie má pre nás pripravené meradlo
kríža. Toto je najistejšia cesta, hoci nepopulárna, na to, aby človek stúpal
vyššie k Bohu. Skúmajme svoj život a zistíme, že Boh nám rozmanitým
spôsobom umožňuje duchovný rast. Niekedy rastieme, a ani si to
neuvedomujeme. Až dosiahneme míľnik, kedy sme disponovaní vrátiť sa do Otcovho
domu vo večnosti.
Evanjelium hovorí, že
nečistý duch bol vyhnaný z ľudského príbytku. Keď sa nemohol nanovo nikde
usadiť, vrátil sa naspäť do príbytku, ktorý bol vyčistený. Zobral si so sebou
viac iných zlých duchov, ktorí boli horší ako on. Ide o príklad parazitovania
na dobre, ktoré niekto vykonal.
Človek dokáže veľa
urobiť pre to, aby pripravil živnú pôdu pre dobré dielo. Mnohí ľudia vlastnia
záhradky a sady. Niekedy sa akoby sťažovali, že konkrétny ovocný strom
neprináša ovocie. Hovoria, že mu poskytli všetko to, čo on potrebuje na svoj
rast. On však nie a nie zarodiť.
Podobá sa to úsiliu
človeka, ktorý robí maximum pre to, aby sa zrodilo dobré dielo. Niekedy je málo
trpezlivý, ba dokonca niekto zájde do opačného extrému. Začne vytvárať
podmienky pre rast zla. Niekedy sa to deje aj nechtiac. Robievame to svojím
štýlom života, a to takým, že pohrdneme Bohom a jeho evanjeliom.
Zároveň pohŕdame aj svojou cestou spásy.
Pohŕdanie Ježišom a evanjeliom
je chorobou dnešných čias. Dokonca sme svedkami paradoxnej situácie, podľa
ktorej sviatosti prijímajú aj takí ľudia, ktorí pohŕdajú Božou náukou, prípadne
pápežom, cirkevnou hierarchiou a celou Cirkvou. Tým sa dostávajú na cestu
omylu a vytvárajú živnú pôdu pre dokonalejší rast zloby.
Jediná cesta ako
pripraviť dobrú pôdu pre dobro, je autentický život podľa Ježiša Krista. Žiada
si to pokoru, vernosť a trpezlivosť. V tom prípade naše návraty
nebudú len samoúčelné a nostalgické, ale budú naplnené úprimným hľadaním
Boha a jeho milosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára