Predstavme si situáciu, kedy nás niekde vítajú ako hostí. Vítanie má na starosti konkrétny človek, ktorý sa nám prihovorí slovami: "Cíťte sa tu ako doma!". Samozrejme, že to málokto chápe doslovne. Nikto z normálnych ľudí sa na návšteve nespráva ako doma. Za touto zdvorilostnou frázou sa skrýva úctivosť, srdečnosť a vrúcnosť prijatia.
Sv. Pavol píše list do Ríma a tamojších veriacich upozorňuje slovami: "Bratia, nech nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele..."/Rim 6,12/.
Ide mu o to, aby sa hriech "necítil" v našom živote ako doma. Aby sme si zvykli na celoživotný zápas s hriechom, čo je náš údel. Prečo je to tak?
1.,Lebo hriech ako najväčšie zlo má tendenciu v človekovi zapustiť korene, zahniezdiť sa, nadobudnúť zázemie, urobiť si maximálne pohodlie a získať nekontrolovanú voľnosť. Bolo by to zlé, keby sa hriech stal našim "spoludomácim".
2.,Lebo dlhodobý stav hriechu negatívne ovplyvňuje myslenie a počínanie človeka. A to až do takej miery, že sa celkové správanie človeka stáva scestným a výlučne protievanjeliovým.
3.,Lebo hriech je najväčšou prekážkou duchovného napredovania na ceste spásy. Človek, ktorý má záujem napredovať, si musí robiť v živote poriadok a zbavovať sa zbytočnej a škodlivej záťaže. Všetci sme slabí a hrešíme, ale máme urobiť maximum preto, aby si hriech u nás nezískal trvalé bydlisko. Úctivé a srdečné privítanie hriechu sa vždy obráti proti nám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára