Každý kostol má svoje narodeniny - výročie jeho posviacky, konsekrácie. Dokonca aj chrámy, ktoré tento dátum presne nepoznajú, majú spoločné slávenie, a to na sviatok tých kostolov, ktorých dátum posviacky nie je známy. Kedykoľvek si chceli ľudia postaviť chrám, použili dary prírody - kameň a drevo. Neskoršie začali používať železo a sklo. Odvtedy tieto materiály vhodne kombinujú a dopĺňajú. Kostol má teda tri fázy:
1.)prípravu materiálu,
2.)opracovanie materiálu,
3.)sprístupnenie priestorov a ponuku slávnostného deja.
Sv. Augustín napísal: "Čo teda vidíme v hmotnej rovine na budove, to sa má duchovne diať v mysli. Čo sa tu dokonale podarilo z kameňa a dreva, má sa s pomocou Božej milosti podariť vo vašom tele." (Liturgia hodín IV, s.1706) Materiálom je konkrétny život a naša komunikácia s Bohom. Opracovanie materiálu súvisí s naším úsilím na budovaní čností a samotný dej má do činenia s posvätnými úkonmi, ktoré sa v interiéroch konajú a človeka posväcujú. Náš život má byť určitým výrazom tajomstva kostola. To, čo vidím na kostole a v jeho vnútri, sa má odohrávať v srdci veriaceho človeka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára