Nový rok – Bohorodička

 

 

         Pred niekoľkými dňami kozmická raketa vyniesla do vesmíru s Francúzskej Guyany nový teleskop. Je pomenovaný podľa bývalého riaditeľa NASA, Jamesa Webba. Tento teleskop je dokonalejší ako jeho predchodca – známy Hubblov teleskop. Podľa plánov vedcov pristane na méte 1,5 milióna km od Zeme. Jeho úlohou bude skúmať vesmír, ktorého vek odhadujú vedci na 14,5 miliardy rokov. Bude tiež skúmať, či sa nájdu vo vesmíre podobné planéty ako je naša Zem. Vedci hlavne dúfajú, že odhalia aj prvky, ktoré by viac povedali o vzniku vesmíru. Budeme vďační za všetky nové poznatky, ktoré nám odhalia to, ako to bolo na počiatku.

         My, veriaci, však o počiatku sveta vieme to najdôležitejšie. Vyjadril to sv. Ján, ktorý napísal: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha, a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“ (Jn 1, 1 – 3)

         Podnet pre všetko stvorenstvo vyšiel od Boha Stvoriteľa. Neznamená to však, že vedecké výskumy dneška sú zbytočné. Naopak. Môžu potvrdiť Boží primát pri vzniku sveta. Ján píše, že na počiatku bolo Slovo. Venujme pár myšlienok tomuto Slovu.

1.)  Fáza neporozumeniu Slovu (Lk 2, 41 – 52)

Udalosť púte do jeruzalemského chrámu dôverne poznáme. Prvýkrát sa jej zúčastnil Ježiš ako dvanásťročný. Absolvoval ju spolu so svojimi rodičmi. Pri návrate sa stratil. Rodičia ho začali hľadať. Po troch dňoch ho našli v jeruzalemskom chráme. Diskutoval tam s učiteľmi zákona. Keď ich zazrel, povedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca? Ale oni nepochopili slovo.“

         Keby sme hľadali paralelnú situáciu v dnešných časoch, povedali by sme si, že to nie je nič nové. Tak, ako nie je jednoduché porozumieť mladým dnes, tak to bolo aj v minulosti. Veď predsa mladí nie sú ešte takí zodpovední ako dospelí, ešte ani sami nevedia, čo chcú.

         V prípade Pána Ježiša to bolo naopak. Rodičia zistili, že ich Ježiš je vo svojej viere dokonca nad nimi ako dospelými. Preto vtedy nepochopili jeho slová.

         Neveriaci vnímajú život veriacich ľudí. Vidia aj to, že veriaci sa majú „čoho chytiť“ v živote. Horolezci vedia, čo to znamená. Aké je dôležité chytiť sa v skalách niečoho ako oporného bodu. V živote vždy oceníme, keď máme vo svojej blízkosti oporný bod. Veriaci nemusí robiť výnimočné veci, stačí, že vie, kde má hľadať oporné body v živote.

2.)  „Ježiš sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.“

Božie slovo je rozsiate a ujíma sa aj medzi rozumnými a chápajúcimi; medzi tými, ktorí akceptujú aj maličkých a sú ochotní počúvať a trpezlivo vysvetľovať Božie pravdy.

Podobnú charakteristiku nachádzame v omšovej modlitbe na sviatok sv. Jána, apoštola a evanjelistu. Čítame tam: „Tí, ktorí majú osvietenú myseľ a milujúce srdce.“ Dominuje tu slovo „osvietený“. Tu nejde o osvietencov, t. j. nositeľov filozofického smeru, ktorí sa v 16. – 18. storočí vzopreli náboženskej autorite a začali zdôrazňovať ľudský rozum. Tu ide o iné osvietenie – o osvietenie Božím Duchom, ktorý preniká do centra myslenia a konania, t. j. ovplyvňuje celého človeka.

         Predstavme si takúto situáciu: projektant má rozpracovaný projekt. Rieši budovu. Ktosi sa pri ňom pristaví a spýta sa: „Na čom pracuješ:“ Projektant odpovie: „Osvetľujem budovu.“ Je isté, že v skutočnosti ešte len kreslí, ako bude osvetlenie vyzerať. Svetlá ešte nesvietia, ale bez projektu by sa ich nepodarilo inštalovať. Boží Duch projektuje myseľ človeka, ale treba urobiť ďalší krok v praxi, aby bolo viditeľné svetlo skutkov. Boh je projektant, ale my sme tí, ktorí to svetlo musia zažať.

3.)  „Mária zachovávala všetky slová vo svojom srdci.“

Ak by sme použili výraz „uchovávať“, to by bolo málo. Nevystihlo by to podstatu, lebo keď niečo uchovávam, znamená to, že tým veľmi nehýbeme. Uchovávať môžeme pamiatku na niekoho alebo nejaké pamätné predmety, prípadne niektoré veci zbierame do zásoby. Ešte to však neznamená, že ich použijeme. Lepšie je slovo zachovávať. Znamená to udržiavať, konať podľa niečoho, permanentne sa niečomu venovať.

         Božie slovo má byť v určitej permanencii, ono nie je statické. Človeka vychováva a podporuje v dobrom.

         Jeden z našich popredných vedcov, Pavol Čekan, sa nedávno vyjadril takto: „Som veriaci. Verím v Boha nie preto, že som vedec, ale preto, že viera v Boha ma robí lepším človekom. Cítim, že je to tak najmä v tomto čase pandémie.“

Myslím si, že týmto vyjadril podstatu pôsobenia Božieho slova v živote. Ono má cieľ dostať nás bližšie k Bohu a reprezentovať Božie záujmy.

 

         Úlohou človeka je neustále objavovať pôvod všetkého dobrého. Je to Boh, ktorý stojí na začiatku všetkého, čo nám pomáha k spáse. Ak je pravda, že v živote mnohokrát začíname, tak potom začíname vždy s Bohom. Bez neho nie sú začiatky ani úspešné konce. V tomto duchu a vo vedomí tejto pravdy začnime aj tentokrát nový rok.