Starý rok

 

Pred niekoľkými mesiacmi sa vykonával neďaleko nášho kostola geologický prieskum. Geológovia doviezli výkonnú vŕtaciu súpravu. Tá sa postupne zahrýzala do zeme a vyťahovala vzory pôdy. Každá vzorka pochádza z inej hĺbky. Geológ každú vrstvu odborne vyhodnotil a popísal. Laik vidí iba obyčajnú zeminu, hlinu a kamienky. Odborník má k dispozícii prierez pôdou, ktorý mu presne povie, aká je to pôda, akú má kvalitu a či sa na nej dá postaviť nejaká stavba.

Prorokyňa Anna (Lk 2, 36 – 40)

Sv. písmo udáva prierez jej života. V stručnosti charakterizuje jednotlivé etapy jej života. Opisuje ju najprv ako slobodnú pannu, neskôr manželku (7 rokov), a napokon vdovu (do 84. roku života). Život s ťažkosťami sa zavŕtal do jej duše, no ona v každej vrstve nového kríža ukázala, že na tejto pôde sa dá stavať. Potvrdila, že nikoho nesklame fakt, ak postaví svoj život na Kristovi. Končí sa rok a my robíme jeho prierez. Odhaľujeme jednotlivé vrstvy a vyhodnocujeme ich. Čo nám ukázali?

1.) Naučili sme sa žiť v atmosfére pandémie.
        Pandémiu chápeme ako stav ohrozenia. Žijeme v pandémii. Teraz už chápeme nazaretskú rodinu, ktorá žila roky v ohrození. Najprv to bolo riziko pôrodu, neskôr nebezpečenstvo vyplývajúce z počínania kráľa Herodesa a jeho besnenia. Ak sa niekto nachádzal v ohrození života, tak v prvom rade to bola  nazaretská rodina. (Mt 2, 13 – 18) Ich správanie v dobe ohrozenia bolo príkladné. Držali spolu, nerozdelili sa a netrieštili sily. Žili s Bohom, lebo verili, že Boh ich povolal a že má s nimi plán.

 

2.) Osvojili sme si nový výraz „dištančný“.
           Slovo „dištanc“ v športovej terminológii znamená zákaz činnosti na určitý čas alebo navždy. To isté slovo v bežnom slovníku znamená istú vzdialenosť, napríklad držať sa od niekoho na dištanc. Všetci sa učíme žiť podľa zásady, že si nemôžeme dovoliť užívať si všetky dobrá, a to plnými dúškami. Učíme sa brať ohľad na osoby a veci v našom okolí.

V čase, keď bol vydaný rozkaz cisárom Augustom vzťahujúci sa na sčítanie obyvateľstva, bola Mária tehotná. Nikto na to nebral ohľad. Kvôli byrokracii vtedajšieho systému musela spolu s Jozefom podniknúť dlhú a namáhavú cestu. Nevzťahovala sa na ňu a jej podobné žiadna výnimka. V súčasnosti aj za protipandemických  opatrení výnimky existujú. Táto situácia nás má naučiť ohľaduplnosti. Mám skúmať, či blížnemu neubližujem. Aj keď ide o dve podobné slová – blížny a ubližovať, bolo by hanebné, keby sme blížnemu ubližovali. Mám rozmýšľať, či si môj blížny nezaslúži viac ohľaduplnosti, či nemôžem urobiť viac pre jeho dobro. Mám držať „na dištanc“ zlovôľu, ktorá sa niekedy dostane do mojej duše.

 

3.) Zjemniť dopad utrpenia. Dnešná doba znovu dovolila preniknúť utrpeniu do našich životov. Veľa toho zažívame a počúvame o tom. Zároveň, najmä v odborných kruhoch, sa skúma, či sa nemôže urobiť viac po stránke materiálnej, finančnej, technickej alebo personálnej. Tieto komponenty síce utrpenie neodstránia, ale môžu zjemniť jeho dopad na človeka. Viac ako toto všetko sa cení ľudskosť.

Starý Simeon (Lk 2, 22 – 35) oznámil v jeruzalemskom chráme Panne Márii,
že bude trpieť: „tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ Vzápätí však akoby zjemnil správu o dopade jej utrpenia, keď ich požehnal.

Mladá lekárka pracuje ako jedna z viacerých na covidovom oddelení v nemocnici. Stále hovorí, že okolo zomierajú ľudia. Ťažké je aj to, že pri sebe nemajú nikoho. Nikoho z rodiny k nim nepustia. Niekedy až zúfalo podávajú lekárke ruku. Cítia, že odchádzajú z tohto sveta a chcú ešte pocítiť teplý dotyk ľudskej ruky. Chcú pocítiť dotyk tej ruky, ktorá prejavila súcit, aj keď plný bezmocnosti, ale súcit, ktorý zjemňuje ľudské utrpenie.

 

         Urobme si vlastný prieskum svojho vnútra. Vyhodnoťme jednotlivé vrstvy udalostí, ktoré sme prežili. Skúmajme, či sa dá ešte na pôde nášho života stavať, či neutrpela naša viera a naša dôvera v Božiu prozreteľnosť. Skúmajme to meradlom evanjelia. Božie slovo, ktoré preniká do hĺbky, nech nás očistí, privedie k pokániu a nech nás naplní odhodlaním žiť v Božej blízkosti.