V súčasnosti sa veľa hovorí o reforme v zdravotníctve. Ministerstvo,podľa štúdie, ktorá bola viditeľná v médiach, navrhuje rozdelenie nemocníc do niekoľkých skupín. Všetci sa toho boja, lebo nevedia, čo to prinesie. Istí ľudia, bežní ľudia, si to vysvetlili jednoducho: niektoré nemocnice budú robiť veľké veci, ostatní budú vykonávať menšie zákroky. Či je to pravda, a či naozaj ide o nejakú výnimočnú reformu, to ukáže budúcnosť.
Pri prvopiatkovej návšteve v istom dome, sa mi starší manželia posťažovali, že im nemá kto opraviť na dome nejaké drobnejšie veci. Boli síce menšieho rozsahu, ale bolo ich relatívne veľa. Hovorili, že dnes každý majster chce iba veľké zákazky, drobnejšie si ani nevšimne. Každý z nich túži po veľkých veciach, tie menšie sú pre remeselníka nezaujímavé z hľadiska finančného.
Stará pravda nás však učí, že veľké veci pozostávajú z drobnejších. Starí majstri zo starých čias nepohrdli ani najmenšou prácou. Možno veľa nezarobili, ale mali v úcte každú prácu.
Panna Mária vo svojom chválospeve Velebí, moja duša Pána, hovorí, že "jej Pán urobil veľké veci..."/Lk 1, 46-56/. Nikto z veriacich to nepopiera, ba chápe tento fakt, ako posvätnú skutočnosť.
Pri kostole po bohoslužbách sa istá pani vyjadrila takto:"Dnes sa mi podarila veľká vec!". Počúvajúci, plní nedočkavosti, natiahli uši o čo ide. Pani to vysvetlila, keď povedala, že konečne odmrazila chladničku. Kolegyne sa zatvárili kyslo. Na ich tvárach sa dala čítať otázka:žeby to bola taká výnimočná vec?! Áno, pokiaľ sa na ňu veľmi dlho odhodlávate. Koľko je takých vecí, ktoré odkladáme, pretože sa nám nechce do nich pustiť. Možno sú drobné, ale z nejakého dôvodu sa im vyhýbame. Ale, keď sa odhodláme a urobíme prvý krok, určite sa zrodí veľká vec, lebo človek prekonal samého seba. Keď prekonáme samého seba, ide o tú najväčšiu skutočnosť, ktorá je hodna povšimnutia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára