Cestovateľská anamnéza

 

         Počas dlhého obdobia pandémie sa stretávame s výrazom „cestovateľská anamnéza“. Predstavuje akýsi záznam miest, ktoré počas svojej cesty navštívil hocikto z nás, mimo domoviny.

         Keď si všímame na základe evanjelia život a pôsobenie Panny Márie, zisťujeme, že má za sebou úctyhodnú „cestovateľskú anamnézu“. Týka sa to jej života pred narodením Pána Ježiša a aj po jeho narodení.

         V prípade Božej Matky nešlo o zážitkové cestovanie. Jej cestovanie malo hlboký zmysel a odkaz pre našu dobu. Ktoré etapy jej putovania by sme vyzdvihli?

1.)Návšteva u príbuznej Alžbety (Lk 1, 39 – 45)

Mária v hornatom kraji navštívila Zachariášov dom, kde sa azda najviac potešila zo stretnutia s Alžbetou. Táto časť jej putovania bola radostná a spontánna. V Zachariášovom dome našla istotu a bezpečie. Vedela, že v tomto dome bude prijatá.

Každý kresťan, ktorý raz okúsil atmosféru kostola, môže s určitosťou povedať, že tam bol Bohom prijatý. Práve teraz,  čase rôznych limitov a obmedzení najviac pociťuje nedostatok tejto skutočnosti. V dnešných časoch kresťan potrebuje znovu prežiť atmosféru prijatia. Svet mu ju veľmi neponúka, a preto sa znovu a znovu presviedča, že Boží chrám je pre neho útočiskom. Nachádza v ňom prijatie ako kajúci hriešnik, ako ten, ktorý chce veľmi prosiť, ako ten, ktorý chce zažiť veľkolepé spoločenstvo s bratmi a sestrami. Boh nám doprial túto skúšku izolácie a osamotenosti, aby sme si viac vážili prostredie chrámu, v ktorom sme určite prijatí.

2.)Čas pôrodu (Lk 2, 1 – 14)

Ďalšia časť Máriinho putovania sa viaže k Betlehemu. Mária s Jozefom si išli splniť povinnosť vykonať súpis celého ľudu. Práve v tom istom čase nadišiel čas jej pôrodu. Túto časť Máriinho putovania by sme mohli nazvať rizikovou. Kolidujú tu dve skutočnosti: splniť daný príkaz svetskej vrchnosti a Máriin pôrod.

Vianoce, sviatky Ježišovho narodenia, spôsobujú mnohým ľuďom konflikt. Ani počas Vianoc sa nedokážu vyvarovať rôznych tzv. povinností, ktoré uprednostnia pred samotnou skutočnosťou slávenia Božieho narodenia. Ako keby sa Ježiš v ich živote ani nenarodil. V prípade mnohých sa tak nemôže zrodiť a rozvinúť viera. Alibisticky hovoria o rôznych povinnostiach, ktoré sú neodkladné, a tie spôsobujú odsúvanie viery na vedľajšiu koľaj. Ide tu o evidentnú kolíziu rôznych svetských povinností a slávnostného úkonu viery. Mnohí ľudia takýmto vajatajúcim spôsobom prežijú podstatnú časť svojho života. Ide o riziko, ktoré môže spôsobiť úplný výpadok viery.

Slávenie Ježišovho narodenia by malo byť silnejším fenoménom ako všetky naše tzv. neodkladné záležitosti.

3.)Máriina cesta s Jozefom  a Ježišom do Egypta (Mt 2, 13 – 15. 19 – 23)

Táto časť Máriinho putovania môže byť označená ako plná neistoty. Mária s Jozefom a s novonarodeným Ježišom prijímajú status migranta a cudzinca. Pozrime sa na túto udalosť z inej strany. Ktovie, či si uvedomili obyvatelia vtedajšieho Egypta, koho majú medzi sebou. Aký vzácny hosť emigroval do ich krajiny. Možno sa našlo zopár ľudí, ktorým bolo zjavené toto tajomstvo a spoznali v Jozefovi, Márii a Ježišovi výnimočnú rodinu.

Vieme, koho máme medzi sebou? Kto je pre nás narodený Mesiáš? Naši zosnulí bratia a sestry, ktorí už vnímajú Boha vo večnosti iným spôsobom ako my, by nám určite poslali odkaz v tejto otázke. Viete, koho máte medzi sebou? Sám Ježiš pripomína: „Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Keby sme hlbšie prežívali svoju vieru, tak by sme inak vnímali prítomnosť Božieho Syna. Naša nábožnosť a úcta voči najsvätejším tajomstvám by mala iné parametre. Sme na tomto svete ako cudzinci a migranti. Putujeme pozemským životom a smerujeme do večnosti. Napriek tomu sa môžeme pochváliť, že máme medzi sebou Svätého svätých. Prišiel medzi nás obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, knieža Pokoja.
 (Iz 9, 1 – 3. 5 – 6)

 

         Narodenie Mesiáša znamenalo, že Boh má o nás starosť. Nenecháva nás samých uprostred problémov a starostí. Posiela svojho Syna, aby prežíval s nami všetko pozemské okrem hriechu. Naša cestovateľská anamnéza je plná neistoty, prípadne rizika, ale čo sa týka viery – predstavuje istotu. Boh prišiel medzi nás a zostáva s nami až do skončenia sveta.