Čo si môžeme dovoliť?

 

       Medzi nami sú ľudia, ktorí sa nikdy nezaoberali otázkou: „Čo si môžeme dovoliť?“.

Materiálne nikdy nepoznali núdzu, ba práve naopak. Mohli si dovoliť veľa. Iní museli k tejto otázke pristúpiť zodpovednejšie. Otázka sa totiž nesie celým ľudským životom – v rodine i na pracovisku. Nenesie v sebe iba ekonomickú podstatu, ale aj celkový prístup jednotlivca k životu. Čo si môžem dovoliť k druhému človeku, k prírode, čo si môžem dovoliť voči tomuto svetu?

         Ako túto otázku rieši evanjelium?

1.) V evanjeliu sa dočítame, že vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis

(     Lk 2, 1 – 14)

Aký bol dôvod na tento súpis? Predovšetkým mocenský. Vladár chcel zistiť svoju mocenskú pozíciu, čo si môže dovoliť, či je stále jeho pozícia zabezpečená.

Ani dnes nie je situácia odlišná. Aj dnes evidujeme krajiny, štáty, spoločenstvá, ktoré chcú iným nahnať strach, prípadne držať iných v atmosfére strachu. V skutočnosti tí, ktorí chcú strach šíriť, sú tí, ktorí sa najviac o svoju moc, vplyv a postavenie obávajú.

Tí, ktorí strach nešíria, dôverujú Bohu a žijú v Božej bázni. Šírenie strachu patrí do programu zbabelcov a násilníkov. Naopak, šírenie evanjeliového posolstva robí z ľudí ucelené osobnosti. Týka sa to tých, ktorí evanjelium šíria, ale aj tých, ktorí ho príjmu. Šírenie evanjelia je liekom proti programu strachu a násilia.

 

2  2.)  Otázku, čo si môžeme dovoliť, riešili aj Jozef s Máriou. Hneď si aj všetko spočítali a odpovedali: „Veľa nie, lebo sme chudobní.“

Prejavilo sa to aj v tom, že nedokázali zaplatiť nijaký lepší hostinec. Mária preto porodila v studenej maštali. V malom nehostinnom a pre človeka nedôstojnom priestore sa stal zázrak. Ukázalo sa, že Boh je ten, ktorý si môže dovoliť všetko. Človeka, ktorý miluje Boha a Cirkev nemôže nič pozemské limitovať tak, aby po sebe nezanechal stopu, odkaz, svedectvo.

Raz prišiel ktosi na návštevu. Bol to umelec, akademický maliar. Keďže domáci mali takého vzácneho hosťa, prosili ho, aby im niečo narýchlo namaľoval na pamiatku. Maliar sa zdráhal. Argumentoval to tým, že nemá potrebné maliarske náradie: štetce, stojan, plátno.... Domáci mu napriek tomu podali čistý papier a detský uhlík. Chopil sa ho a namaľoval ich dom. Dodnes to uchovávajú ako vzácnu pamiatku.

Ukazuje sa, že aj z jednoduchosti života sa rodia hotové zázraky. Aj zázraky viery.  Postará sa o to Boh, lebo sa postaral o to, aby sa aj studená maštaľ posvätila narodením Mesiáša.

 

3.3.) Otázku si kladú aj pastieri.

Podľa Božieho slova sa im zjavil anjel. Oznámil im, že sa v Betleheme narodil

Spasiteľ, Mesiáš. Zároveň ich vyzval, aby sa tam išli pozrieť a toto zjavenie si overili.

Možno si položili otázku: Môžeme si dovoliť opustiť stádo oviec, ktoré sme tak poctivo strážili; môžeme odtiaľto odísť a hľadať nejakého chudobného novorodenca; stojí to za to?

Ani netušili, že splnením tejto výzvy vytvorili základ do budúcna. Neskôr to isté urobili rybári od Galilejského mora. Božie slovo hovorí, že tiež zanechali svoje siete a vykročili za chudobným Učiteľom z Nazareta. Predpokladáme, že aj oni si zodpovedali otázku: „Môžeme si to dovoliť?“ Môžeme zanechať svoje istoty a ísť za potulným učiteľom?

         Významný židovský predstaviteľ, Nikodém, farizej a člen židovskej veľrady, prichádzal k Ježišovi na nočné dialógy. (Jn 3, 1 – 21)

Nebolo to pre neho jednoduché. Ak by sa jeho záujem o Ježiša dozvedela verejnosť, prišiel by o svoju reputáciu medzi židovskou vrchnosťou. Zrejme aj on si odpovedal na otázku, či si to môže dovoliť.

         Keď Pán Ježiš niekoho povoláva, vytrháva ho z rodnej pôdy aj s koreňmi. Pri prácach v záhrade zaznela z úst kohosi aj takáto veta: „Prečo to netrháš aj s koreňmi?“

         Keď Ježiš volá, nesúhlasí s tým, aby sme nechali svoje korene v pôde hriechu, a navonok inklinovali k nemu. Žiada, aby sme svoj život vytrhli aj s koreňom, a tak „sa zasadili“ do pôdy evanjelia.

         Vianočné sviatky, kedy vítame narodenie Mesiáša, nás povzbudzujú k tomu, aby sme našli odvahu a vykorenili sa z hriechu. V Ježišovi nachádzame ideálnu pôdu na nový život. Môžeme si to dovoliť. Našou úlohou je neustále vyhľadávať žírnosť a výdatnosť Ježišovej náuky.