sobota 23. marca 2019

Pokánie-zmeniť seba.

Na každom kroku sa dnes hovorí,že sú potrebné zmeny. Žijeme tridsať rokov v podmienkach demokracie,no zmenám sa nevyhneme. Pri príležitosti ukončenia štúdia,predniesol pedagóg absolventom tieto povzbudivé slová:"Vy musíte zmeniť tento svet!" Čím naznačil,že starší už na to nemajú,že svoju príležitosť premrhali. S kým sa dnes stretneme a začneme rozprávať o práci,výsledok je taký,že všetci volajú po zmene systému. Hovoria,že je zle nastavený systém,lebo tí,čo sú hore,nevidia ľudí,ale iba čísla. Systém môže byť nešetrný voči ľuďom. A napokon,túžbou mnohých je zmeniť legislatívu v ich odbore. Hovoria,že je to legislatíva,ktorá viac zotročuje,a nie pomáha a uľahčuje prácu. A tak,by sme mohli pokračovať ďalej. Pán Ježiš nám v evanjeliu prízvukuje nutnosť a dôležitosť pokánia:"ak nebudete robiť pokánie,zahyniete"/Lk 13,1-9/. Pokánie je zmena života. Dôležitá je zmena systému i legislatívy,ale najpotrebnejšia je zmena života v zmysle pokánia. Tá ovplyvňuje všetko. Ako sa má prejaviť? 1,veriaci človek by mal pracovať na tom,aby bol silnejší. Silnejší v skúškach a krížoch,ktoré doliehajú s neúprosnou nástojčivosťou. Nikto sa im nevyhne,ani neutečie pred nimi. Skúšky života bývajú na programe dňa,tak ako denné menu v reštaurácii. Kto prijíma eucharistiu a pravidelne sa modlí,stáva sa silnejšim a zároveň schopnejším postaviťsa odhodlane proti hriechu. Jeden z kandidátov na post prezidenta mal v kampani slogan:Postavme sa proti zlu!. Nemôže hovoriť o boji proti zlu ten,kto ho na inom poli života presadzuje. Najprv sa treba zamyslieť nad povestným "brvnom vo vlastnom oku". 2,zmena života,by mala obsahovať aj rozhodnejší nesúhlas s hriechom. Platonický spôsob je nedostačujúci. Je to iba plytvanie slovami spojené predstieraným záujmom vykoreniť hriech. Predstavme si človeka po náročnej operácii. Po istom čase ho nútia postaviť sa na nohy a chodiť. Prvé kroky sú neisté,nestabilné. Po niekoľkých dňoch sú istejšie a istejšie. Sú prejavom skutočnosti,že sa pacient zotavuje. Ak sa človek rozhodne istejšie zakročiť proti hriechu a vymení postoj chaotický za presvedčivejší,je to znak,že sa zotavuje v duši a túži po slobodnom živote v Kristovi.  Práve v pôstnej dobe máme možnosť urobiť viac,aby sme sa posunuli od imitácie boja s hriechom k reálnym krokom,ktoré budú znakom vitality a ozdravenia duše. 3,zmena života súvisí aj s ochotou "viac sa spriateliť" s Kristom. Do svojho počínania,by sme mali vložiť viac motívacie-kvôli Kristovi...Nestačí,ak konáme dobré skutky,z dôvodov súcitu,ale oni by sa mali zmeniť na záslužné pre večný život. Dosiahneme ich tak,že do motívov svojho konania vložíme myšlienku-pre Krista. Každé ráno si máme vzbudiť úmysel konať tak,aby naše počínanie bolo na Božiu slávu. To stačí,aby sme posvätili deň takým spôsobom života,ktorý nás viac zblíži s Ježišom a s jeho zmýšľaním. Prídeme na to,že naša komunikácia s Ježišom počas života,je málokedy osobná, oplývajúca túžbou dôvernejšie sa spojiť s Bohom. Viac nám vyhovuje komunikácia akoby "cez plot". Držíme si od neho odstup,a pritom si namýšľame,že zadosťučiníme požiadavke rozhovoru s Bohom. Kontakt s Bohom formou:cez plot je nedostatočný. Nie je výsledkom skutočnej snahy o pokánie. Ešte stále v atmosfére pôstu ,môžeme poprosiť Pána slovami evanjelia:"Pane,nechaj ma ešte tento rok..."Pane,daj mi milosť,aby som už teraz, v tomto pôstnom čase, nastúpil cestu úprimnej zmeny,prostredníctvom pokánia. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára