Nadávno mi ktosi ukazoval nadpis v novinách,ktorý ho pobavil. Išlo o bulvár. Palcové titulky hlásili:" XY,v rukách svetového vizážistu". Išlo o celebritu,ktorá zrejme potrebovala dať si do poriadku svoju tvár. Svojho času vysielali v televízii seriál,ktorý priniesol materiál o osobách zo šoubiznisu,ktoré podstúpili plastickú operáciu a tá sa nevydarila,resp. známych ľudí,akoby zohyzdila. Nie je jednoduché zveriť sa do rúk odborníka s tým,že ponúkneme svoju tvár na reparáciu a akési "vylepšenie". Ani svetovému odborníkovi sa úkon nemusí podariť. Výsledok môže byť nakoniec ešte horší,ako bol stav pred zákrokom. V pôstnom období sa veriaci človek túži odovzdať do rúk "vizážistu" svetovej úrovne. Nie,nejde o fyzickú tvár,ale o tvár duše.. Boh je jediný,ktorý môže dať naše vnútro do poriadku. Nemusíme sa báť,že sa mu jeho práca nevydarí. Boh koná neomylne,bez chýb a bez zaváhania. Za jeho prácu na sebe sa nikdy hanbiť nebudeme. Iba žeby sme Božou ponukou pohrdli a nechali si tvár duše,ktorá je zohyzdená hriechom. Boh teraz,v pôstnom období,ponúka svoju virtuozitu,aby odstránil škvrny na našej duši. Evanjelium nám prináša správu,že sám Pán sa "zveril" do rúk diabla a to počas jeho pobytu na púšti/Lk 4,1-13/. Diabol svoju príležitosť pokúšať Ježiša, využil na maximum. No,neúspešne. Ježiš z Nazareta zveril svoju tvár tiež farizejom a zákonníkom. Tí sa vedeli veľmi dobre "postarať" a zgustnúť si na svojich obetiach. Potvrdzuje to sám Ježiš,keď upozorňuje apoštolov:"Syn človeka musí mnoho trpieť,starší,veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú,zabijú ho,ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych"/Lk 9,22/. Výsledok nenechal na seba dlho čakať. Prorok Izaiáš vystihol ich úsile slovami:"Nemá podoby ani krásy,aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru,aby sme po ňom túžili"/Iz 53,2/. Farizeji, v žiadnom prípade,nemohli patriť do kategórie "upravovateľov" duší,lebo hyzdili ľudí rôznymi drastickými spôsobmi mučenia. Toto úsilie vypracovali na takú úroveň,že ani samotný Pilát nezostal bez pohnutia. Keď mu priviedli zmučeného Ježiša,zmohol sa iba na strohé konštatovanie:"Hľa,človek"/Jn 19,5/. Veriaci človek má teda istotu,že zverenie sa do Božích rúk je to najlepšie,čo ho môže postretnúť. Nejde však o jednorázovú záležitosť. 1,človek musí byť s Bohom trpezlivý. Jeho činnosť v našej duši je tajomná,tichá,ale hlboká a účinná. Raz som sa spýtal penitenta po spovedi,či čakal dlho,kým vstúpil do spovednej miestnosti. Odpovedal zaujímavo:"Viete,čakanie ma upokojuje,lebo viem,že čakám na dobrú vec". Kiežby nás komunikácia s Bohom upokojovala,a nie rozhorčovala a strpčovala. Aj naďalej sa presvedčivo modlime a otvorme svoje vnútro pre potreby dôkladného spytovania svedomia. Výsledok bude zaručený. 2,nájdime odvahu a zbavme sa rôznych skutočností,ktoré sú určené na vyhodenie. Pri návšteve,v ktorejsi rodine,mi otvorili dvere miestnosti,v ktorej boli uskladnené rôzne veci. Povedali mi,že sú určené na vyhodenie,lebo už sa nepoužívajú. Doteraz,nikto z rodiny,nenašiel odvahu,aby sa ich zbavil. Uchovávajú ich ako zvláštny sentimentálny depozit,ktorý sa nepoužíva,ale zaberá miesto v dome,ale aj v duši. Vojdime v pôstnom období hlbšie do svojho vnútra a objavme "veci na vyhodenie". Určite je toho veľa,čo nám zaberá miesto v duši. Snáď,sme ešte nenašli odvahu,aby sme sa zbavili rôznych nerestí. Z neznámych dôvodov ich archivujeme,hoci už možno "cítiť",že sa v našom vnútri rozkladajú a šíria hnilobný zápach. Zoberme sa a urobme rázny krok, v súvislosti s ich likvidáciou. 3,nezabúdajme na význam "zbližovania sa s hodnotami". Pôst nás pozýva,aby sme preukázali primeranú kreativitu a začali sa viac zaoberať pestovaním čností. Je jasné,že sa nám do toho veľmi nechce. No,mohli by sme začať postupným spôsobom zbližovania sa s nimi. Inými slovami "potykajme si s nimi". Zbližujme sa s nimi. Oboznamujme sa s nimi. Skúšajme sa odlepiť od absolútneho pohodlia a venujme energiu,ale aj modlitbu,aby toto dielo bolo úspešné. Čnosť sa nezrodí z večera na ráno. Ani priateľstvo v ľudských vzťahoch nie je nejakou "rýchlovkou",ale buduje sa postupne,cieľavedomo,trpezlivo,bez náhlenia. Čnosti sa nebudujú "rýchlostnou" cestou,ale majú svoje tempo,ktoré, v prvom rade,diktuje Božia milosť a potom naše úsilie,ktoré sa preveruje v množstvách väčších,či menších skúšok. Ruky "vizážistu duše",nášho Pána,urobia v nás veľký zázrak.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára