Úvaha o srdci

„Ťahá ma tam srdce.“ 

V ktorých situáciách si povieme túto vetu? Povedia to ľudia, ktorí dlhé roky žijú mimo svojej vlasti, ale nikdy nedokážu poprieť svoj citový vzťah k nej. Kedykoľvek môžu, tak ju navštívia, lebo v tejto oblasti nemôžeš srdcu rozkázať.

          To isté môžeme povedať o návšteve rôznych miest, kde sme bývali, pracovali, 

resp. chodili do školy. Zvyčajne nás s týmito miestami spája niečo vnútorné, hlboké, citové.  

Toto môžu povedať aj snúbenci, ktorí sa ocitnú pred oltárom, aby sviatostne spečatili svoju lásku. Ten najsilnejší motív, ktorý ich doviedol na posvätné miesto, je srdce, t. j. množstvo rôznych pohnútok, ktorý pozná iba dotyčný človek.

Evanjelista sv. Lukáš píše: „Z plnosti srdca hovoria ústa.“ (Lk 6, 45) Prakticky to znamená, že človek môže konať len podľa kritéria, ktoré má vo svojom vnútri a všetko podstatné – všetky motívy, impulzy, podnety pre život vychádzajú zvnútra.

Čo sa teda odohráva v ľudskom srdci?

1.     V Žalme 119 čítame: „V srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe

nezhrešil.“ Srdce tu vyznieva ako priestor, alebo atmosféra, kde sa zhromažďujú isté skutočnosti. V mimoliturgickej reči na túto skutočnosť používame výrazy: úschovňa, zásobáreň. Medzi nimi je rozdiel.

 Úschovňa je miesto, kde si ľudia odkladajú svoje veci na istý čas. Po čase prídu,

vezmú si ich a vzápätí ich nahradia iní, s rovnakou činnosťou.

Zásobáreň je miesto, kde sa zhromažďuje niečo veľmi dôležité, strategické. Ale nielen

zhromažďuje, no aj dopĺňa. Ide o niečo, čo má vplyv na život. Napríklad: zásobáreň pitnej vody.

  Ľudské srdce by malo byť miestom, ktoré sa neustále napĺňa Božou láskou. Tá

je strategicky dôležitá pre ľudské konanie počas pozemského života, no ešte dôležitejšia
na dosiahnutie svätosti.

           Ľudia z tejto zásobárne môžu poslúžiť jeden druhému, aby ich cesta do večnosti bola neomylná a pravdivá. Nič nie je pravdivejšie tak, ako je Božia láska. Nikde sa Božia láska nevyníma tak, ako v srdci človeka.

2.     Opäť si pomôžme citátom zo Žalmu 139: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce: skúmaj ma a všímaj si moje cesty.“

       Všimnime si, že Boha voláme či pozývame, aby prehodnotil stav nášho srdca, či správne disponujeme s Božou láskou, ktorú nám On posiela.

    Predstavme si situáciu zo života. Z času – na čas počujeme o tom, že kde – tu sa objavuje potenciálna možnosť nejakého nebezpečenstva alebo katastrofy ohrozujúcej život. Príslušné orgány povolajú odborníkov, aby situáciu zhodnotili a zistili, či hrozí reálne nebezpečenstvo pre život človeka, resp. jeho prostredia, alebo zistia, že nemusíme mať obavy.

 Boh svojou milosťou skúma človeka, jeho vnútro, ako najväčší odborník zo všetkých a vysiela signály vo svedomí, aby naznačil, čo sa v srdci človeka deje. Niektoré signály sú varovné. Nabádajú nás, aby sme sa vyvarovali zla, ktoré sa množí v srdci už v zárodku a súčasne, aby sme podporovali aj najmenšiu iskierku dobra, ktorá sa túli v hĺbke srdca, 

aby sme jej dali väčší priestor, aby sme jej ponúkli lepšie miesto v našich myšlienkach a podnetoch na činnosť. Neexistuje nijaká ľudská ustanovizeň, ktorá by posúdila pohnútky človeka v jeho srdci tak, ako to dokáže Boh.

 Pri každej sv. omši hovorí kňaz: „Pán s vami!“ Ľudia odpovedajú: „I s duchom tvojím.“ Týmito slovami si vyprosujeme jeden pre druhého otvorenosť voči Božiemu konaniu a to tak, aby sme svoje vnútro vystavili pôsobeniu milosti, najmä v eucharistii, v Božom slove a v modlitbe.

3.     Prednedávnom sa stala známou iniciatíva, projekt, s názvom: Od srdca k srdcu. Pochádza z oblasti medicíny. Zmyslom tohto projektu je vytvorenie siete prevencie voči srdcovocievnym ochoreniam. Úlohou je zachytiť v živote človeka čo najviac rizikových faktorov tak, aby sa predišlo najhoršiemu.

 Život človeka je konaním v zmysle – od srdca k srdcu. Dobrý človek chce obdariť svojho blížneho dobrými vecami. Dáva zo svojho srdca a predpokladá, že to vkladá  do rovnako dobrého srdca blížneho.

 Boh je ten, ktorý na tejto ceste zachytáva rizikové faktory. Ponúka napr. sviatosť zmierenia ako silný prostriedok duchovnej prevencie voči hriechu. Tento prístup môže zabezpečiť harmóniu, pokoj, súlad v ľudskom spoločenstve.

 Spomínam si na reklamu, ktorú kedysi vysielali v médiách. Vytvorila ju firma, 

ktorá predávala sedacie súpravy. Potenciálnym zákazníkom sa prezentovala heslom: Staráme sa o vaše pohodlie.

 Cirkev je Božia ustanovizeň, ktorá má za úlohu starať sa o duchovné pohodlie človeka. Z Božieho poverenia ponúka všetko, čo je potrebné na dosiahnutie spásy. Nikomu nesľubuje život bez ťažkostí a skúšok, ale dáva istotu, že napriek týmto otrasom duša človeka akoby „v pohodlí“ milosti kráčala v ústrety večnosti.

 Toto „duchovné pohodlie“ má vzbudiť v človeku vďačnosť a odhodlanie položiť si otázku: „Čo môžem urobiť viac a lepšie pre človeka, ktorý je v mojom živote dôležitý?“ Duchovné pohodlie milosti vytvára pre to ideálne podmienky.