Pred niekoľkými týždňami spadol môj známy tak nešťastne,že si zlomil nohu. Bola poľadovica. Ľudia vtedy padali ako hrušky. S odstupom času si na svoj pád spomína tak trocha s humorom a nadhľadom. Hovorí o troch situáciách,kedy nevedel o sebe. 1,Prvá nastala hneď s pádom. Po páde akoby stratil orientáciu a iba tak sedel chvíľu na zemi. Začul,ako sa niektorí okoloidúci zaujímali o jeho situáciu. Niektorí utrúsili obligátnu poznámku v tom zmysle,že "aha,opitý". Okolo išli aj priatelia. Videli,že spadol a že sedí na zemi. Cestou okolo ho podpichovali:"ako sa ti sedí?, hľadáš niečo tam na zemi?, zemská príťažlivosť?" atď. Naveľa ktosi pochopil,že je s ním zle a zavolal sanitku. Ešte v ten večer ho úspešne operovali. Ako je to s človekom,o ktorom sa vie,že padol? Mnohí privítajú,že je na "zemi,že padol". Takto padnutý sa musí vyrovnávať s posmeškami a poznámkami,ktoré trúsia okoloidúci. Dobre im padne,že našli niekoho,kto je ešte slabší ako oni. Až sa napokon nájde niekto,kto privolá pomoc resp. sám ju poskytne. Človek,ktorý padol si dobre zapamätá svoju nepríjemnú situáciu. Má pocit,akoby na nejaký čas oslepol,alebo stratil orientáciu v živote. 2,Druhý krát stratil kontrolu nad sebou,keď zamdlel v čakárni prvej pomoci. Určite si spomenieme na situáciu,v ktorej sme stratili kontrolu nad sebou. Napríklad v zime za volantom. Ak sa auto dostane na ľad,vodič je bezradný,lebo nevie ovládnuť volant a len čaká,čo sa stane. Pamätáme si na chvíle, tejto takmer zúfalej, bezmocnosti. Hromadením hriechov,najmä ťažkých,sa človek stáva neovládateľným. Nevie si rady,len vie,že sa s ním niečo deje,čo ho dostáva do úlohy "bezmocného čakateľa",ktorý nevie,ako sa jeho situácia vyvinie. Mnohí,ktorí prešli touto traumou hovoria, že sa dlho na nič nezmohli až do chvíle,keď si povedali:dosť! Aký je to príjemný pocit,keď vieme,že máme znova život vo vlastných rukách.?! Stojí za to,aby hriešnik hľadal cestu zo "suterénu života",lebo pocitu slobody sa nič nevyrovná. A človek je naozaj slobodný vtedy,keď vyhlási nekompromisný boj proti hriechu s tým,že Ježiš sa stane jeho najbližším spojencom. 3,Napokon chvíľa bezvládia sa objavila v prípade môjho známeho,hneď po operačnom zázraku,keď sa prebral z narkózy. Vtedy sa snažil zistiť,ako je na tom. Pýtal sa personálu,oslovoval lekárov. Všetci ho odbili s tým,že všetko je v poriadku,že sa to podarilo...Znova pocit bezradnosti...Človek,ktorý našiel odvahu,aby povstal k novému životu,akoby chvíľu nevedel,či je už z najhoršieho vonku. Rád by vedel,či už prekonal vrcholový bod krízy,alebo sa ešte bude chvíľu zmietať v "absťákoch" po starom štýle života. Takýto človek privíta,keď ho niekto upokojí a povie,že všetko je v poriadku. Aj na dobrý život bez hriechu si musí človek zvyknúť. Ide o tzv.medziobdobie, v ktorom kajúcnik hľadá akoby novú identitu a novú tvár. V pôstnom období je primerané,keď sa usilujeme o novú tvár podľa evanjelia. Boh je veľký lekár. Dôverujme mu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára