Istá žena mi rozprávala o svojich pomeroch v rodine. Nemá to v živote ľahké,pretože sa stará o chorého manžela. Po mozgovej príhode je paralyzovaný,pripútaný na lôžko. Nekomunikuje a potrebuje kompletnú starostlivosť. Obetavá manželka mu ju,aj za cenu veľkých obetí,poskytuje. Na záver rozhovoru povedala vetu:"Viete,on už z tohto sveta nemá nič". Dobrý postreh. Čo máme z tohto sveta? Priznajme si,že pozemskému svetu veľmi nedôverujeme. Neustále sa nám niečo nepozdáva. Málokedy sme spokojní do krajnosti. Vždy máme dôvod hundrať a kritizovať,či ponosovať sa. Napriek tomu, svetu nastavujeme ruku. On nám dáva,ale nie tak,aby sme sa mohli o ňom vyjadrovať v superlatívoch. Jednoducho povedané,svet pre nás nie je dokonalý darca. Ako sa tento fakt prejavuje v našom správaní? 1,pri ceste autom som si všimol bilboard,na ktorom je uvedená reklama s názvom:Dni krásy. Ide o pozvánku do zariadenia,kde sa budú testovať najnovšie kozmetické výrobky. Podujatie bude trvať iba niekoľko dní. Niektorí ľudia neustále túžia po skrášľovaní. Majú pocit,že nie sú dosť výnimoční. Čím sú starší,tým viac sú posadnutí myšlienkou chorobného skrášľovania. My,veriaci si každý rok na Popolcovú stredu pripomíname:sme prach a na prach sa obrátime. Už len toto liturgické zvolanie,ktoré Cirkev kladie do úst kňaza vtedy,keď udeľuje popolec, stačí,aby sme sa podujali na proces skrášľovania svojej duše. Nastávajú pre nás dni krásy,ktoré budú trvať štyridsať dní a budú zamerané na očisťovanie duše od nerestí. Keď sa duša zbaví nerestí,hneď vidno na človekovi duchovnú krásu,ktorej sa nevyrovná nijaká fyzická. Vidno to na tvári,vidno to na očiach,vidno to v spôsobe správania. 2,na tej istej trase,ktorou občas chodievam, sa vypína aj iný bilboard. Ide o reklamu na službu,ktorá spriepustňuje upchaté kanály. Nie je to vábna téma. Účastníci ,vyššie spomenutých Dní krásy,by určite krútili nosom a automaticky by si ho zapchávali. Dni krásy a podobné aktivity nepatria medzi povinné činnosti človeka,sú "za príplatok". Tá druhá spomenutá služba je vecou nutnosti. Množstvo domácností už s tým malo veľa problémov. Čo by sme dali za to,keby sme žili tak,aby bola Božia milosť vždy "priepustná" v našom živote? Občas potrebuje popracovať na tom,aby sme odstránili prekážku,ktorá v tom bráni. Niekedy stačí,aby sa odstránila jedna,jediná skutočnosť,a hneď sa spriepustnia vzťahy medzi ľuďmi. Čo nám môže pomôcť? Napríklad Božie slovo. Evanjelista zapísal výstižnú myšlienku:"Nielen z chleba žije človek,ale z každého slova,ktoré vychádza z Božích úst"/Mt 4,4/. Slovo Boha má vysokú "prieraznú" silu. Žiadna iná,s takýmito parametrami ,neexistuje. 3,raz mi ktosi rozprával o tzv.dedinskom fantómovi. V ich dedine žil výborný odborník-údržbár. Ľudia ho často vyhľadávali. Stačilo zavolať,a on sadol na motorku a hneď prišiel. Problém bol v tom,že skôr,ako nasadol na svoju starú JAWu dvestopäťdesiatku,si nasadil na hlavu miesto prilby,zváračskú kuklu. Takto "vystrojený" uháňal cez dedinu. V čase súmraku pôsobil strašidelne. Ľuďom pripomínal mimozemšťana,alebo hlavnú postavu z knihy Zane Greya:Jazdec v maske. Neskršie si však ľudia na jeho pokrývku hlavy zvykli a na prejazd cez dedinu si vychutnávali ako atrakciu. Pôstne obdobie nás motivuje,aby sme sa strhli masky,ktoré nesúhlasia s evanjeliom. Všetko,okrem evanjelia, je maska,v ktorej sa producírujeme a náš život sa javí vierohodne. Napríklad,radi si nasadzujeme masku,v ktorej pôsobíme ako ľudia pripravení poslúžiť,no v skutočnosti sme plní servilnosti. Inokedy si dávame masku úprimného záujmu o blížneho a o jeho problémy,no v skutočnosti chceme z človeka "povyťahovať" rôzne informácie a ohovoriť ho. Nasadzovanie týchto masiek znamená,že sa radi prispôsobujeme tomuto svetu. Ten priam hýri ponukami masiek. Snaha zbaviť sa ich,vyjadruje úsilie zapáčiť sa Bohu. A to je skutočný zmysel pôstneho obdobia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára