Vždy,keď idem do banky,vo vestibule inštitúcie je pracovníčka,ktorá ľudí naviguje. Pýta sa,čo idú vybaviť,a podľa toho ich posiela na príslušné pracovisko. Akoby chcela povedať:"Tam je vaše miesto". Veľmi to pracovníkom banky uľahčí prácu, a klientom orientáciu v sídle príslušnej inštitúcie. Myslím si,že mnohí oceníme fakt,podľa ktorého sa nás ujme určený človek a pri návšteve kultúrneho,spoločenského,či iného podujatia nás zavedie na presné miesto a povie:"Tu je vaše miesto". Je to výhoda,lebo nemusíme blúdiť pohľadom a ani fyzicky po miestnosti,a hneď sa dostaneme na miesto,ktoré nám určil organizátor podujatia. Rovnako treba vnímať aj správanie ľudí v našej blízkosti. Mnohí z nich nám dajú na javo,kde je naše miesto v ich živote. Podľa postoja pohŕdania,alebo úcty,vieme povedať,kam nás zaradili,do akej kategórie. Pán Ježiš po štyridsiatich dňoch od svojho zmŕtvychvstania vystupuje do neba. Čo sa nám žiada povedať pri tejto príležitosti? Nič iné,len jeho slová:"Keď odídem a pripravím vám miesto,zasa prídem a vezmem vás k sebe,aby ste aj vy boli tam,kde som ja"/Jn 14,3/. Ježiš,akoby nám ukázal smer k nebesiam a povedal:"Tam je tvoje miesto". Nejde o hocijaké miesto. Po skončení spoločenského alebo kultúrneho podujatia svoje miesto,ktoré sme mali určené,strácame. Miesto,ktoré ukazuje Pán,nie je pŕchavé a nie je ani dielom náhody. Každoročné slávenie Veľkej noci nám ukazuje,za akú cenu môžeme ašpirovať na miesto v Božom kráľovstve. Je to cena Kristovho utrpenia,jeho smrti na kríži a jeho zmŕtvychvstania. Nezabudnime si túto myšlienku často pripomínať. Aj v priebehu dňa si nájdime chvíľu,aby sme sa ku Kristovi privinuli a povedali si:"Tu je moje miesto".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára