Téma sveta

Počas rozhovoru so staršími ľuďmi položíme otázku: „A kde máte deti?“ Vo väčšine prípadov nasleduje odpoveď: „Sú vo svete.“ Ako tomu rozumieť? Predovšetkým tak, že sa nachádzajú mimo rodiska, že chýbajú v každodennom kontakte a hoci možno bývajú len neďaleko, v Poprade, zdá sa, ako keby boli na míle vzdialení.

         Tento výraz znamená i to, že rodičia nemajú na nich vplyv, že kontakty sú obmedzené, že si vytvorili vlastné zázemie a kráčajú životom vlastnou cestou. Toto všetko a ešte niečo navyše tvorí podstatu výrazu „sú vo svete“.

         Položme hypotetickú otázku. Keby sme hľadali pred 2000 rokmi 12-tich apoštolov a pýtali sa, kde sú, dozvedeli by sme sa, že išli do sveta. Sám Pán Ježiš by nám na to odpovedal: „Poslal som ich do sveta.“

         V súvislosti s blížiacim sa sviatkom Nanebovstúpenia Pána sa o tom dozvieme z evanjelia. Pán Ježiš odchádza do neba a povzbudzuje svojich učeníkov: „Choďte do celého sveta.“ (Mk 16, 15) Po týchto slovách sa apoštoli rozišli do sveta už bez Ježišovej fyzickej prítomnosti.

         Čo je svet? Ako ho treba chápať?

1.) Niekedy má človek pocit, ktorý možno vyjadriť slovami: „patrí mi celý

svet“ alebo „celý svet sa mi poklonil.“

Tieto slová predpokladajú človeka, ktorý sa nachádza na vrchole blaha, šťastia, spokojnosti, na vrchole síl, teda v mladosti. Všetci, ktorí máme už roky mladosti za sebou, môžeme spomínať na to, že sme si prešli takouto fázou života. Postupne sme rokmi z tohto vytriezveli. Uvedomili sme si, že svet nepatrí nám, že patrí Bohu. A začali sme sa podľa toho správať. Aj my sme súčasťou sveta, a teda aj my patríme Bohu. Bolo by nemúdre, keby sme sa tvrdošijne držali nesprávnej zásady: „patrí mi celý svet“.

         Pred nedávnom nastúpila nová vláda a s ňou noví úradníci a rôzni poprední činitelia. Všimnime si, že mnohí z nich hovoria ako prioritu v úrade tieto slová: „Chcem očistiť svoj rezort“ či: „Chcem očistiť oblasť, v ktorej pracujem.“ Prečo je to tak? Preto, lebo pred nimi tam boli ľudia, ktorí si mysleli, že im patrí celý svet.

         My nie sme majiteľmi, sme správcami a budeme skladať účty. Ak nie
pred inými, tak určite pred Bohom. Boh nám vtedy ukáže, že svet patrí jemu.

2.) „Celý svet je proti mne.“

Na základe týchto slov sa nám svet javí ako miesto konfrontácie a zápasu. Stačí, že nám nevyjdú naše plány, že sa niekto proti nám vzoprie. Vtedy zažijeme sklamanie a úder od sveta, do ktorého sme vkladali nádeje. Svet reprezentovaný konkrétnymi ľuďmi sa nám postavil na odpor. Prakticky to znamená,
že disponujeme úzkym priezorom videnia, ak si myslíme, že celý svet proti nám povstal. Keď svoj obzor vo viere rozšírime, spomenieme si na slová Pána Ježiša: „Ste mojimi priateľmi.“ (Jn 15, 14) Pán Ježiš tieto slová nikdy neodvolá. Minimálne z tohto dôvodu nemôžeme povedať, že všetko, celý svet, je proti nám. Napriek nepriazni sveta nám Ježiš dáva najavo, že nás nikdy neopustí. Hovorí: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20) Ak sa nachádzali medzi našimi blížnymi a priateľmi iba takí, ktorí sa obrátili proti nám a nám neostal nikto, svoj obzor musíme nanovo rozšíriť. Rozšíriť tak,
že ponúkneme po našom boku miesto takým, ktorí budú skutočnými priateľmi podľa vzoru Ježiša Krista. V živote sa nemôžeme zabezpečiť tak, aby proti nám nepovstal nikto. Tomu sa sotva vyhneme. Napriek tomu s nami zostáva Ježiš a s ním takí, ktorí dávajú najavo, že chcú spolu s nami patriť do jeho ovčinca.

3.)  „Má svoj svet.“

Tento výraz používame na adresu človeka, ktorý je introvert alebo je zahľadený do seba. Sú ľudia, ktorí majú svoje záujmy a im podriaďujú všetko. Na jednej strane je to obdivuhodné, na druhej strane sa toho trochu desíme. Prečo? História pamätá na mnohých, ktorí mali svoj svet a v tomto svojom svete zostrojili zbrane, osnovali protivenstvá, pripravili hrôzostrašné plány. Mnohí z tých, ktorí sa stali vrahmi a násilníkmi žili atmosfére „svojho sveta“ a nikto o nich nevedel. Ten ich svet sa ukázal ako životu nebezpečný. Ak neberieme
do úvahy ľudí, ktorí majú ten „svoj svet“ z dôvodu choroby, každá iná atmosféra „svojho sveta“ môže byť nebezpečná. Potrebujeme interakcie, väzby, kontakty s Bohom a s ľuďmi.

Pred niekoľkými dňami sme mali možnosť v rámci televíznych správ vidieť zábery zo života obyvateľov jednej DSS. Z dôvodu pandémie sú všetci izolovaní. Komunikovať sa dá s nimi len cez plot. Navštevovali ich herci, umelci,
ktorí pre nich pripravovali program na diaľku. Otvorme svoj svet, aby sme sa mohli navzájom obohacovať. Verím, že sme toho schopní všetci.
Počas pandémie si mnohí užili samoty dosýta. Chýba im komunikácia. Ide o podnet pre každého z nás, aby sme si vážili kontakty, ktoré máme medzi sebou, aby sme ich očisťovali a aby náš život bol hodnotný a bol zdrojom požehnania pre našich blížnych.

Všetci sa nachádzame vo svete, lebo evanjelium je určené pre svet. Máme ho tam vniesť tak, ako apoštoli. Ľudia niekedy hľadajú zo sveta úniky. Najmä vtedy, ak nechcú žiť čisto svetsky. Robili to odjakživa. Vyhľadávali púšť, kláštor, samotu. Na druhej strane musíme  v tomto svete zostať, lebo v ňom musia byť viditeľné stopy Ježišovho evanjelia. Ježiš s touto službou počíta s nami. Vyjdime z vlastného sveta individualizmu a vojdime do sveta komunikácie, obety a ušľachtilého zdieľania.