Pred mnohými rokmi som sa zúčastnil podujatia,na ktorom bola účasť povinná. Na druhý deň som chcel podujatie prehodnotiť v rozhovore s vtedajším kolegom. Povedal som:"Veď, som ťa tam,ani poriadne nevidel". On mi na to:"Ani si nemohol. Hneď na začiatku som sa ukázal kompetentným ľuďom,aby ma videli a potom som sa potichu vytratil. Nikto nič nezbadal". Myslím si,že vtedy mu to naozaj prešlo. Sv. Pavol strávil v Efeze tri roky/Sk 20,28-38/. . Potvrdzuje to slovami:"...som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás". Jeho pobyt nemožno považovať za taký,aký naznačil môj bývalý kolega. Pavol neprišiel do Efezu,len tak,aby sa ukázal,že je tam a potom sa potichu vytratil. 1,Pavol si cez Efez neskracoval cestu. Všetci si radi skracujeme cestu,keď je to možné. Ak sa dokážeme zorientovať,veľmi rýchlo sa naučíme aj skrátiť si cestu. Skrátiť si cestu cez nejaký objekt,nemožno považovať za návštevu alebo trvalejší záujem o to miesto. Treba mať jasný zámer niekoho navštíviť a pobudnúť tam,skrátenie cesty cez "iného človeka",nemožno chápať ako návštevu alebo pôsobenie. Pavol si cestu cez Efez do Jeruzalema neskracoval. Pobudol tam,zotrval,žil tam s kresťanmi tri roky. Pri človekovi,ktorý potrebuje pomoc,treba zotrvať. Treba mu dať vedieť,že máme o neho záujem,že mu chceme pomôcť v jeho ošemetnej situácii,a že naše stretnutie s ním nie je dielom náhody. Rozlišujme medzi-skrátiť si cestu-a tým-zámerne zotrvať-.Ježiš nenastúpil cestu trojročného pozemského putovania len preto,aby si skrátil cestu,ale preto,aby žil s človekom,ktorého prišiel vykúpiť. 2,Pavol v Efeze ohlasoval zmŕtvychvstalého Pána Ježiša. Poznám niekoľkých talentovaných ľudí ,o ktorých sa hovorí,že čokoľvek zoberú do ruky,hocijaký hudobný nástroj,na všetko zahrajú. Ide o dar,ktorým niektorí ľudia oplývajú. Veriaci človek je taký,že dokáže využiť všetko,čo má k dispozícii,aby ohlasoval evanjelium. Na čo siahne,obrazne povedané,všetko zúžitkuje,aby ohlasoval Kristovo posolstvo spásy. Možno ani nevie ako,ale určité veci robí automaticky,ako veriaci,a tým robí apoštolát,ktorým ho poveril Kristus. 3,Pavol sa v Efeze snažil,aby zosúladil každodenný život efezanov s Božou vôľou. Presviedčal,že všetko,čo sa ich dotýka,má miesto v Božích plánoch. Pritom,nejde o ľahkú službu. Predstavme si takúto situáciu: skupina ľudí sa skláňa nad nejakým nákresom. Sú to plány na nový objekt,ktorý ma vyrásť na zelenej lúke. Projektant vyhotovil projekt a firma,ktorá vyhrala konkurz má podľa tohto plánu stavať. V určitom úseku sa realizátor stavby ohradí a povie:toto sa nedá,to takto nejde. Myslí tým určité nejasnosti,ktoré na výkrese nachádza. Postupne,však,nachádza schodnú cestu a projekt zrealizuje. Takto uvažujeme všetci. Pýtame sa,čo to vlastne Boh od nás chce? Nechce príliš? To,čo musíme znášať,dá sa zosúladiť s Božími plánmi? Na prvý pohľad ťažko,ale postupne nachádzame cestu,aby sme uvedomelo obetovali Bohu celý svoj život. Ide o celoživotné snaženie:zosúladiť naše cesty s Božou ponukou. Že sa to dá,potvrdzuje sám Apoštolo národov vo svojom poslednom príhovore Efezanom:"A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára