Nájsť sa v Božom slove

         Predstavme si, že sa prehŕňame medzi fotografiami, ktoré mapujú náš život od detstva až do dospelosti. Pri tejto činnosti natrafíme aj na také, ktoré pochádzajú z detských, resp. zo školských čias. Pre každého majú svoju zvláštnu hodnotu. Niekedy sa stáva, že tieto fotografie ponúkneme niekomu zo svojich známych a spýtame sa: „Nájdeš ma medzi týmito deťmi?“ Je isté, že každý seba samého pozná. O svojich priateľoch to už povedať nemôžeme.

         Ako veriaci ľudia pravidelne počúvame Božie slovo. Sú to vzácne dokumenty, ktoré nám prinášajú Božiu vôľu. Majú jediný cieľ – aby každý spoznal seba. Ani nie tak blížneho, ale hlavne seba. Božie slovo je pripravené tak, že človek s otvoreným srdcom nájde svoju životnú situáciu. A nie jednu.

         V ktorých situáciách objaví dnešný človek seba, keď číta dnešné Božie slovo?

1.) Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

Vo svete je veľa zavrhnutých ľudí. Odvrhol ich tento svet. Prečo tak urobil? Pretože nespĺňajú jeho kritériá: nie sú mimoriadne inteligentní, nespĺňajú požiadavky popularity a fyzickej výnimočnosti, nie sú mediálne typy, sú príliš jednoduchí, nevytŕčajú z davu alebo jednoducho preto, že sa riadia Božími zákonmi.

         Svet dokáže kruto zaobchádzať s tzv. nežiaducimi ľuďmi. Boh je ten, ktorý jediný z nich sníma pomyselný plášť zavrhnutia. O čo viac ich zaznáva svet, o to viac sú milší Bohu. Presne v zmysle vyššie uvedeného citátu: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.“ Je to alúzia na Ježiša a na jeho vykupiteľské dielo. Našou úlohou je, aby sme odstránili múr zavrhnutia voči niekomu, ak adresným spôsobom pestujeme voči konkrétnej osobe. Ak Boh nikoho nezavrhuje, ale dáva mu možnosť pokánia, aj my máme otvoriť svoje srdce na prijatie blížneho.

2.) V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Idem vám pripraviť miesto.

Táto myšlienka dokáže byť veľmi citlivá najmä pre ľudí, ktorí niekedy stratili strechu nad hlavou. Necítili sa zastrešení v dvojakom slova zmysle.

a)    zastrešiť možno niekoho tak, že mu ponúkneme bývanie, že bude mať strechu nad hlavou;

b)    zastrešiť niekoho znamená ujať sa niekoho, ujať sa ho v ťažkých životných situáciách.

Na svete je veľa ľudí bez prístrešia. Niekedy je to ich vlastnou vinou, t. j. nesprávnym štýlom života, inokedy je to spôsobené vinou iných, ktorí ich dostali na ulicu na základe podvodu. Je tiež dosť ľudí bez prístrešia v zmysle nedostatku záujmu alebo skutočnej lásky zo strany iných.

         Ježiš sa tak stáva akýmsi tútorom či obhajcom tých, ktorí necítia nad sebou ochranný štít ľudského spoločenstva. Z toho vyplýva pre nás kresťanská povinnosť prejaviť snahu a pokúsiť sa zastrešiť niekoho, kto to potrebuje.  Ježišovo srdce je otvorené pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Aj my ponúknime priestor svojho srdca pre tých, ktorí hľadajú hlbšie duchovné zázemie, ale aj to telesné.

3.) Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?

Svet je plný ľudí, ktorí hľadajú a aj takých, ktorí blúdia. Niektorí z nich si blúdenie vybrali ako životný štýl. Nemajú záujem hľadať pravdu. Blúdenie môže byť akceptované len vtedy, ak je dočasným prvkom procesu úprimného hľadania. Blúdenie nemôže byť definitívnym ukotvením človeka. Každý rozumný človek hľadá správnu cestu. Boh je tou najvhodnejšou a najprimeranejšou cestou.

         Priznajme si, že aj my sa niekedy dostávame do štádia blúdenia. Lebo nám to možno aj takto vyhovuje. Poznanie pravdy má totiž svoje konzekvencie. Poznanie pravdy predpokladá život podľa istých morálnych zásad. Ak blúdiaci na svojej životnej ceste objaví tieto zásady, našiel Boha. Prestáva byť tak blúdiacim.

         V dnešnej dobe, viac ako inokedy, potrebujú ľudia nájsť cestu. Sú dezorientovaní rôznymi spoločensko-politickými situáciami a ich životná filozofia spočíva v blúdení.  V tomto štádiu dokážu narobiť veľa škôd vo vzťahu k sebe ale aj k iným. Ak je to možné, pomáhajme niekomu, aby opustil cestu blúdenia, venujme mu dostatočný priestor v modlitbe, a takto mu umožnime nájsť Krista, ktorý hovorí: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“

         Pri každom kontakte s Božím slovom sa máme snažiť nájsť odozvu vo svojom srdci. Mala by nás zaujať aspoň jedna veta či myšlienka, ktorá môže byť dostatočným materiálom na naplnenie našej duše. Predpokladá to však nie pasívne, ale aktívne hľadanie pravdy. Aj tu sa ukazuje naša zrelosť vo viere a túžba spoznať viac a viac Ježiša Krista.