Počas života sa pomerne často stretneme s nejakým blokom. A to v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Moji známi spomenuli situáciu,ktorá sa im nedávno prihodila. Jej hlavným protagonistom bol ich štvorročný syn. Na stole bol položený notebook. Niekto z rodiny na ňom pracoval.ale na chvíľu odbehol. Chlapec využil chvíľu,keď sa nič nedialo a jedným ťahom zablokoval klávesnicu. Určite nevedel,čo presne robí,len chcel vyviesť nejakú lotrovinu a to ešte so šibalským úsmevom na tvári. V niektorých športoch je blok veľmi účinný a dôležitý. Napríklad vo volejbale,prípadne basketbale. Zablokujeme súpera a spôsobíme,že jeho snaha je neúspešná. Niektorí ľudia majú blok v sebe. Tak nazývame neschopnosť,či neochotu pre nejakú činnosť. Taký človek má určité obmedzenia, až tak,že niekedy potrebuje odbornú pomoc. Nachádzame sa v období očakávania príchodu Božieho Ducha. Je to čas,kedy sa môžeme, v jeho sile,odblokovať od všetkého,čo nie je v súlade s Božou vôľou. Duch Svätý takú schopnosť má. Jeho činnosť je požehnaná a nanajvýš odborná. Ako sa to prejavuje? Nápomocnými nám môžu byť praktiky,ktoré sme zaviedli v kostoloch z dôvodu pandémie. 1,Pri vstupe do objektu používame dezinfekčný prostriedok,ktorým si potrieme ruky. Táto prax je všeobecná a netýka sa iba sakrálnych objektov. Sídla všetkých inštitúcií,ktoré slúžia človeku pre materiálne,či duchovné dobro,sú vybavené týmto mechanizmom už pri vstupe do objektu. Znamená to,že celá spoločnosť potrebuje očistu. Aj tí,ktorí tam pracujú a aj tí,ktorí tam vstupujú,aby niečo vybavili. Celá spoločnosť volá po morálnej očiste. Dezinfekcia rúk je len vonkajším prejavom toho,čo potrebuje duša a celá spoločnosť zvnútra. Všetci,ktorí používame dezinfekciu na ruky,spomeňme si,že prinajmenšom tak potrebná/ak nie viac/,je očista duše. 2,Pri bohoslužbách si udržujeme rozostupy a nepodávame ruky na znak pokoja. Táto abstinencia od blízkosti blížneho je veľavravná. Žijeme v dobe,kedy sú mnohí osamotení. Paradoxne,sme svedkami javu,podľa ktorého sa nám votiera do blízkosti a priazne až príliš veľa ľudí s nečestnými úmyslami. Naše mestské noviny nedávno uverejnili celý zoznam prípadov,kedy sa podvodníci pokúšajú dostať do našej blízkosti a zneužiť našu naivitu,či dobrotu. Ide napríklad o podomový predaj,o fingovanú ponuku na uzatvorenie "výhodnej " zmluvy,o službu merania teploty a test na koronavírus atď. Špekulanti a podvodníci vedia využiť túto dobu osamelosti a karantény niektorých ľudí. Evanjeliová "jednoduchosť a opatrnosť",ktorú dáva Pán Ježiš do súladu s "holubicami a hadmi"/Mt 10,16-20/,je dnes znova aktuálnou témou. Nie každý si zaslúži takmer absolútnu blízkosť nášmu životu. Treba byť otvorený pre konkrétnu službu človeku,no nie pre škodlivé dôvernosti.Tie zvádzajú ísť cestou,ktorá je proti Ježišovmu Duchu. 3,Veriaci,ktorí prijímajú eucharistiu,musia najprv otvoriť a ukázať dlaň,na ktorú kňaz položí Chlieb života. Ide o peknú symboliku,podľa ktorej prijímajúci dáva na javo,že chce položiť Bohu na dlaň celý svoj život . Chce žiť tak,aby ho Boh mal ako na dlani. Naznačuje,že sa zrieka akejkoľvek zloby,že svoje úmysly bude pravidelne očisťovať,že nebude v duši trvalo prechovávaťnijakú formu spolupráce so Zlým,ktorý dnes tak úspešne,narúša ľudské vzťahy. Vystretá dlaň pred eucharistiou je výzvou dnešných čias. Toto gesto znamená,že chcem prijať Ježiša,nie že musím. Znamená,že svoju vieru neobmedzím iba na okamih prijatia,ale chcem ju rozšíriť a prehlbiť tak,aby zastrešila celý život. Dobrovoľnosť prijatia Pána Ježiša potvrdzujem tým,že si sám druhou rukou vezmem eucharistiu do ruky a úctivo prijmem. Gesto prijímania na dlaň je duchovnejšie a aj aktívnejšie, v zmysle vyjadrenia túžby po Ježišovej prítomnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára