Kedysi som začul krátky úryvok z jedného rozhovoru. Zaznelo tam toto:"S ním musíš opatrne,lebo nikdy nevieš,ako sa zachová". Tento výrok svedčí o nevyspytateľnosti ľudského správania. Najradšej sme vtedy,keď máme blížneho "prečítaného",keď nás, v súvislosti s ním,nemôže nič prekvapiť. Keď sú jeho reakcie chronicky známe,a málokedy sa menia. No,inými ľuďmi si nemôžeme byť istí. Ich stabilitou je to,že sú v reakciách nestabilní,a nikdy sa vopred nevie,ako bude vyzerať ich postoj na dianie okolo. Pri čítaní evanjelia zisťujeme,že správanie Pána Ježiša vyrazilo mnohým dych. Často sa vymykal zo zaužívaného vzorca konania Žida vtedajšej doby. Vlastne ,stále sme svedkami javu,podľa ktorého človek ovplyvnený evanjelium,koná inak,ako iní smrteľníci. Ako sa to prejavuje? Pomôžme si Skutkami apoštolov/Sk 14,5-18/.1, Pri hlásaní evanjelia v Lystre,sa Pavlovi s Barnabášom prihodilo toto: Po tom,čo Pavol uzdravil chromého od narodenia,pribehli za nimi obyvatelia mesta, a chceli im obetovať ako bohom. Apoštoli sa postavili na odpor a povedali:"Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium...". Všimnime si ten paradox-Boh chce,aby myšlienky evanjelia,myšlienky večného života hlásali tí,ktorí nemajú s večnosťou nijakú skúsenosť! Toto si môže dovoliť iba Boh! V nijakej inej sfére pozemského života,by pre tento postup nemali pochopenie. Jediné kritérium je viera. Možno to mnohí nevedia,ale svetom hýbu ľudia,ktorí uverili v Ježiša Krista:"Veď kto iný premáha svet,ak nie ten,kto verí,že Ježiš je Boží Syn?"/ 1 Jn 5,5/. Veriaci v Krista sa stávajú duchovne,najbohatšími ľuďmi. Ich vnútorná sila je veľká, ich nádej je nedozierna a ich láska je nevyčerpateľná. Viera sa stáva najdôležitejšou aprobáciou k tomu,aby mohol niekto ohlasovať radosti večného života. Ohlasuje ich,hoci ich zatiaľ neskúsil a sám je smrteľný. Ale zakúsil už slasti dotyku Ježišovej prítomnosti vo svojom živote,a to mu stačí,aby ponuku na pozíciu hlásateľa Božej pravdy prijal. 2,Pavol s Barnabášom takto pokračujú vo svojom príhovore:"...aby ste sa od týchto marností obrátili k živému Bohu..." Na čo sa to len podujali? Idú do veľkého rizika. Pretože to,čo oni považujú za "márnosť",je pre mnohých "božstvom". A dotknite sa "božstva" nejakého človeka....Očakávajte minimálne nervóznu reakciu. Nikto nemá rád,ak niekto zasahuje do jeho "výsostných vôd". Hlásatelia evanjelia chcú dať všetko na pravú mieru. Márnosť znamená,že niečo je pominuteľné,že nemá večné trvanie. Evanjelium zhadzuje piedestály bôžikov,ktoré si človek vytvoril. Koľkých si živíme vo svojom živote? A nechceme sa ich vonkoncom zrieknuť. Ľudstvo je slabé a krátkozraké,lebo márnosť povýšilo na najvyššiu úroveň života. Taký piedestál si zaslúži jedine Boh,a nik iný. Prijímajme Božie slovo tak,aby rúcalo mýty o našej údajnej bezhriešnosti,zvrhlo márnivé a Božieho dieťaťa nedôstojné pachtenie sa cenami,ktoré končia svoju púť na hranici večnosti. Veriaci človek by mal dovidieť ďalej,ako mu naznačujú zmysly a tento viditeľný svet. 3,Napokon,Pavol s Barnabášom dosvedčujú,že Boh" v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou,ale bez svedectve o sebe samom neostával...". Dnes sledujeme všeobecnú tendenciu-ísť "vlastnou cestou."..Takto sa rozchádzajú manželia,kolegovia v práci,nadriadení a podriadení,členovia politickej strany atď. ˇIsť "vlastnou cestou" je dnes "in". Dôvod je zrejmý:nemáme silu ani ambíciu ísť "cestou spoločnou". Tá nás stojí dosť síl a obiet. Pohodlnejšie je vyhnúť sa im. Neschopnosť spolupracovať,korigovať svoje správanie,hľadať východiská,často vyústí do údajného nenaplnenia života/presnejšie-ambícii/ a úteku za svojim individualistickým poňatím života. Boh je však tak dobrý,že bez svedectva o sebe,nenecháva ani tých,ktorí dezertovali zo zásad spoločného postupu a života. Boh nikdy nezostal bez svedectva o sebe. Skúmajme seba,či neutekáme od zásadných skutočností a reflektujme pritom Božiu "ustarostenú tvár",ktorá na nás otcovsky vzhliada. Vlastná cesta je prijateľná,ak má na nej miesto Boh. Ísť vlastnou cestou neznamená Boha ignorovať a stať sa sám sebe normou života. Boh nám necháva slobodnú vôľu a možnosť ísť vlastnou cestou. Nezabúdajme,že bez Boha skončí v ničote,ale s ním na pôde spásy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára