Na čo si myslel?

"Na čo si myslel?",takto typicky sa pýtali rodičia svojho dospievajúceho syna,keď sa vrátil z obchodu. Zabudol,totiž,kúpiť niekoľko položiek zo zoznamu,ktorý rodinná rada dôkladne vyhotovila. To sa stáva. Mysľou sme "odlúčení" od toho,čo máme urobiť a výsledkom je nedôslednosť a zmätok. Alebo iná situácia. Predstavme si,že média vysielajú rozhovor s výnimočným človekom. Ten práve vyhral nejakú súťaž,prebral cenu a stal sa slávnym. Dostáva obligátnu otázku:"Na čo ste mysleli pri preberaní ceny?"A na čo myslí človek,ktorý sa rozhodol pre duchovné povolanie? Čo sa mu víri v hlave,keď počuje Božie volanie? Som presvedčený,že ide o ťažké otázky. Ani po rokoch nedokážu mnohí na ne plnohodnotne odpovedať. Väčšinou odpovedajú čiastkovo,aj keď možno úprimne. Mnohí sa aj medzi sebou radia,aby dokázali porovnať,skonfrontovať svoje myšlienky s myšlienkami iných. A to preto,aby zistili a hlavne potvrdili pravosť svojho povolania. V predvečer nedele Dobrého Pastiera je táto otázka aktuálna. Pri hľadaní odpovedí nám môže pomôcť úryvok zo Skutkov apoštolov/Sk 9,1-20/. V centre záberu Božieho slova je osoba Šavla. Predstavoval vážnu hrozbu pre kresťanskú komunitu,lebo sa angažoval pri zatýkaní tých,ktorí uverili v Krista. No potom,počas cesty do Damasku ,zažil obrátenie,hodné námetu na akčný film.Udalosti pri Damasku  môžeme smelo pomenovať ako povolanie apoštola Pavla. Prečo? Udalosti majú svoju gradáciu a dynamiku. 1,V prvom momente spadol Šavol z koňa na zem a počul akýsi hlas. Jeho reakcia bola logická. Skríkol:"Kto si, Pane?" Nejde však o obyčajnú otázku. Javí sa nám,že Šavol chcel najprv poznať identitu toho,kto sa mu prihovoril a privodil mu pád z koňa. To by však Šavlovi nestačilo. Touto otázkou smeruje k tomu,aby spoznal,čo mu majiteľ tohto hlasu hodlá zobrať a hlavne to,čo mu chce dať? Šavol vie,že po tejto udalosti už nezostane takým človekom,akým bol do teraz. Neznámy má s ním iné plány. K staréme spôsobu života sa už nevráti. Adept na kňazské povolanie môže počuť v duši podobnú otázku. Počuje hlas,ktorý je naliehavý a v intenzite nepoľavujúci. Začína skúmať,čo mu Boh zoberie a čo mu dá. Vie,že už sa Bohu a jeho otázke nevyhne. Boží hlas sa len tak ľahko nestratí a nezmizne. Prvý krok za Kristom spočíva v tom,keď si kandidát povolania uvedomí,že v porovnaní s tým,čo musel obetovať a opustiť,dostane mnohonásobne viac. Iste nie v materiálnom slova zmysle. Cesta za povolaním môže byť presvedčivejšia,keď adept tento krok vnútorne zdolá. Táto fáza môže trvať dosť dlho,no mnohoročné vajatanie na jednom mieste, môže byť viac na škodu veci. Ide o vážny duchovný zápas,ktorý treba zveriť viacerým ľuďom do modlitby. 2,Šavla zaviedli jeho muži  do Damasku. Tam začal samotný proces formácie. Písmo hovorí,že :"Tri dni nevidel a nejedol,ani nepil". Ale,čo je dôležité,Ananiáš,učeník,ktorý sa mal Šavla individuálne ujať,ho našiel "ako sa modlí". Nestrácal čas a modlil sa. Pochopil,že "pozemský pokrm a nápoj" už pre ňho nie je. Musí sa ho zbaviť. Svetské dobrodružstvá sa pre ňho skončili. Náplň jeho života bude iná. Kým sa mu veci nevyjasnia,zatiaľ sa modlí. Modlitba je skvelý prostriedok na preklenutie nejakých etáp života. Dokonca aj vtedy,keď adept povolania ,akoby,smútil za predchádzajúcim štýlom života,ktorý odchádza,a zároveň sa bál nadšene privítať etapu,ktorú mu Kristus predostrel,ako jeho celoživotné povolanie. Nie je jednoduché odmietnuť atrakcie pozemského sveta a vrhnúť sa do náručia života,ktorý bude poznačený obetou a rôznymi príkoriami. Pre adepta existuje jediný plnohodnotný prostriedok-modlitba. Ona je primeraná pre dušu ubolenú,umorenú,hľadajúcu,strácajúcu,ale aj nachádzajúcu nový zmysel žovota. 3,Po tom,čo sa Ananiáš Šavla dotkol,Šavlovi sa zrak vrátil. Vzápätí:"Prijal pokrm a zosilnel". Je dobré,keď adept povolania stretne človeka,ktorý mu spôsobí "spadnutie lupín nereálnej predstavy o kňazstve". Až vtedy uvidí dotyčný, pravú podobu povolania. Spozná,k čomu ho Boh vlastne povolal. Pomyselné spadnutie lupín mu môže spôsobiť určité ľaknutie,a to pri pohľade na reálnu povahu duchovného povolania. Ale,keď bude prijímať pokrm z oltára,stane sa silnejším a istejším. Toto už nie je pokrm "hľadania",ale pokrm na posilu pre konkrétnu službu. Cesta hľadania istoty by sa mala naplniť a ukončiť,a mala by nastúpiť etapa pokornej ,ale odvážnej  služby. Ananiáš sa najprv zdráha ujať sa Šavla. Oponuje Bohu s tým,že Šavol dostal "moc od veľkňazov poviazať všetkých,čo vzývajú Ježišovo meno". Šavol po tom,čo sa stane Pavlom,nezostane nič dlžný svojej povesti. Ako Kristov apoštol dostane od neho moc,aby "zviazal " do jednoty  lásky tých,ktorí vzývajú Ježišovo meno,s tými,ktorí vzišli z pohanského prostredia. V starom vydaní života pre väzenie a fyzickú smrť a v novom pre slobodný život Božích detí.  To je zmysel kňazského povolania-viesť ľudí k slobode,ktorú nám vydobyl Kristus,a ktorá robí z otroka Božieho syna.