Je častým zjavom,že niektoré skutočnosti v živote chceme zdôrazniť. Používame na to rôzne "zdôrazňovacie" prostriedky. Napríklad:zvýšenie hlasu. Niekedy sa ľudia voči takémuto konaniu ohradia a povedia:prečo na mňa dvíhaš hlas? Niektorí ľudia sa zvyknutí komunikovať so zdvihnutým hlasom,pre iných je to novinka a hlavne nepríjemná skutočnosť,s ktorou sa ťažko stotožňujú. V rodine istých mojich priateľov je zaužívaný výraz:zdvihnúť bradu. Povedia:zdvihol voči mne bradu. Znamená to toľko,že ukázal svoj vzdor,momentálnu nepriazeň,hnev,či odpor voči konktrétnemu blížnemu. Keď dôjde k momentu pokánia,ten,ktorý sa prehrešil povie:prepáč,že som proti tebe zdvihol bradu. Ide o veľmi názornú symboliku,ktorej každý porozumie. Prejdime k evanjeliu. Ježiš si vyvolil Dvanástich,a jeden z nich bol zradca-Judáš. Sám Ježiš túto skutočnosť okomentoval takto:"Ja viem,koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: ,Ten,ktorý je môj chlieb,zdvihol proti mne pätu"/Jn 13,16-20/. Zdvihnúť proti niekomu pätu,znamená akoby odkopnúť všetku dobrotu,ktorú od neho zakúsil. Ide o neschopnosť vďačnosti,voči dobrodincovi. Takéto prípady sa,žiaľ,stávajú často. Judáš je prototyp človeka,ktorý si nevážl veľké Božie dobrodenia,ba nimi opovrhol. Priznajme si,že sa to stalo každému z nás. Nie raz sme zbytočne zdvihli hlas,otočili sa chrbtom dobrodincovi,prípadne pohŕdavo na niekoho vzhliadli. Ako sme to odčinili? Tak,že sme "zdvihli" svoju dušu a srdce k Bohu. Každý,kto pravidelne navštevuje bohoslužby,má "v uchu" slová:Hore srdcia!" A milovník Žalmov zasa rád recituje,či spieva:"K tebe,Pane,dvíham svoju dušu"/Ž 25/. Tým si Boha udobrujeme,ale zároveň zbierame silu,aby sme odčinili urážku,ktorej sme sa dopustili voči blížnemu. Myseľ zdvihnutá k Bohu,nedovolí nám tak ľahko,zdvihnúť voči blížnemu čokoľvek,z pozície hnevu a nenávisti. Mávajme "srdce u Pána,lebo iba vtedy sme v bezpečí ,aby sme iným nespôsobili bolesť a žiaľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára