sobota 30. mája 2020

Turíčny príhovor novokňazom.


      V súčasnosti sa u nás všetko otvára. Po zdolaní vlny pandémie sa otvárajú brány rôznych inštitúcii. Takmer denne nás o tom informujú kompetentní, ktorí prinášajú správu o tom, čo, ako, kedy a za akých podmienok možno využívať služby rôznych ustanovizní. Je to neklamný znak toho, že sa vraciame k bežnému životu, ale žiaľ aj predchádzajúcemu zhonu.
         Dobrou správou je aj to, že sa otvorili aj dvere kňazských seminárov a následne aj katedrál, a to preto, aby z priestorov seminára do priestorov katedrály vstúpili noví absolventi teologických štúdií a zároveň kandidáti diakonského a kňazského svätenia. Tešíme sa z toho, že ich Duch Svätý viedol, formoval, vychovával a doviedol až k oltáru, aby mohli z rúk svojho biskupa prijať diakonské a kňazský svätenie. Duch Svätý účinkuje stále a aj dnes nám posiela nových pracovníkov do Pánovej vinice.
         Dielo povolaní je nemysliteľné bez požehnania a pôsobenia Pánovho Ducha. Akými črtami by mali oplývať tí, ktorí vstúpia do pastoračnej služby v službe Kristovi a Božiemu ľudu? Pomôžeme si myšlienkovým bohatstvom, ktoré obsahujú Skutky apoštolov.  (Sk 20, 28 – 38) Vychádzame zo situácie, ktorá sa vytvorila okolo osoby sv. Pavla, apoštola.
   1.) Apoštol národov hovorí, že slúži Slovu, ktoré má moc budovať.
Popri Slove môže človek povyrásť, môže zosilnieť. Slovo ho urobí  veľkým. Slovo ho pozdvihne, posilní a pripraví do služby.
V rodinách, ktoré vychovali viacero detí, platí zásada, že mladší vyrástli popri starších. Znamená to, že starší sa ujali tých mladších súrodencov a pomohli im na ceste zrelosti. V niektorých rodinách to tak platí.
         Tí,  ktorí vstupujú do služby oltára, môžu povyrásť popri Kristovi, ktorý je im akoby starší brat a neoceniteľný pomocník na ceste duchovného rastu. Predstavitelia duchovného povolania sa potom usilujú o to, aby skrze Slovo, ktoré hlásajú, povyrástli jeho adresáti, t. j. veriaci, ktorí majú otvorené srdcia pre Ježiša Krista. Božie Slovo sa ohlasuje preto, aby umožnilo rast ohlasovateľom zvesti, ale aj tým, ktorí ho budú počúvať a následne aplikovať v praxi života.
   2.) Sv. Pavol hovorí niečo aj o svojej motivácii v službe.
     Hovorí, že nemá záujem o: „zlato, striebro a odev“. On má inú motiváciu, nie materiálnu. Uvedomuje si, že čím bude jeho život viac oslobodený od materiálnych skutočností, tým bude jeho služba účinnejšia. A priori neodmieta všetko materiálne, ale usiluje sa nájsť zdravú rovnováhu medzi materiálnymi skutočnosťami, ktoré sú veľkým lákadlom, a to aj pre ohlasovateľov blahozvesti a službou oltára, ktorá predpokladá určité zriekanie sa materiálnych vecí.
         Služobníci oltára sa majú usilovať objaviť túto hranicu a s vierou na nej zotrvať. Majú sa zbavovať všetkého, čo by bolo príťažou pri ohlasovaní evanjelia. Tu by som chcel spomenúť príklad Marie Currie Skłodowskej, nositeľky Nobelových cien za fyziku a chémiu. Ide o významnú vedkyňu poľského pôvodu, ktorá urobila veľkú kariéru aj so svojím manželom na poli vedy. Pracovali s novým prvkom, ktorý sa volá rádium. Išlo o prvok obrovskej hodnoty. Sama vlastnila iba 2 gramy rádia, ale ak by ho predala, získala by závratnú sumu v dolároch. Vyjadrila sa, že toto bohatstvo nepatrí jej, ale vede a celému svetu. Bola veľmi skromná a pracovitá. Možno práve preto, že nebola materiálne zaťažená, Boh jej umožnil, aby sa presadila a preslávila v oblasti vedy a dosiahla také prenikavé úspechy.
         Ak dokážu adepti kňazstva mať primeraný nadhľad na materiálne pokušenia svojej doby, ich služba preslávi nie ich, ale samého Krista, kvôli ktorému prijali službu oltára. Modlime sa za takýto prístup všetkých adeptov kňazstva.
3.) Apoštol Pavol hovorí, že prišiel: „...aby sa ujal slabých.“
Nemyslí tým iba materiálne slabých, ale aj tých, ktorí sú slabí v úsudku, v poznaní a vo viere. Dnešný svet je plný práve takýchto ľudí. Svet, ak má možnosť, sa takýchto slabých ľudí zbavuje. Predstavme si nejaké športové podujatie. Medzi účastníkmi sú favoriti, ale aj tí, ktorí sú evidentne slabší. Ak nastane situácia, že favorit predbehne jedno kolo slabšieho, automaticky je ten slabší stiahnutý z pretekov, musí odstúpiť.
     Ježiš Kristus prišiel, aby sa ujal tých najslabších. On nikoho nedegraduje, nechce sa nikoho zbaviť, z nikoho sa nevysmieva, nikoho nepovažuje za outsidera. On je jediný garant tých, ktorí boli najslabší, ba dokonca určuje večne platnú axiómu: Prví budú poslední a poslední budú prví. (Mt 20, 16)
         Služobníci oltára by mali práve pamätať na svoj vzor Ježiša, Najvyššieho Kňaza,  ktorý sa ujíma všetkých, ktorými svet opovrhuje. Silou milosti, ktorú dostávajú sa ich snažia priviesť k presvedčeniu, že sú Božími deťmi, že Boh ich miluje a že v Ježišovom srdci majú prinajmenšom také dôstojné miesto, ako tí, ktorí v pozemskom svete veľa znamenajú.
   4.)  Svätopisec v Skutkoch apoštolov uvádza: „...Pavol si kľakol a modlil
sa spolu s ostatnými.“
Kňazská služba sa nemôže zaobísť bez duchovného rozmeru. Ona potrebuje hĺbku. Hĺbka sa dosahuje práve modlitbou, čiže duchovnou aktivitou. Aj kňaz podľa vzoru Pavla si kľaká s ostatnými v spoločenstve, alebo aj sám a prosí za Božie dobrodenia. Úkon modlitby, ktorý je vyjadrený kľačaním pred Bohom, vyznieva inak ako keby bol vypovedaný v bežnej pozícii života. Pokľaknutie a modlitba dávajú kňazovi a veriacemu široké možnosti pôsobenia na Božiu dobrotu. V tomto duchu prosme o dary Božieho Ducha, aby úkon kľačania a prosby bol dominantný pre tých, ktorí vstupujú do Pánovej žatvy.
      Otvárajú sa brány katedrál a z nich vystúpia vysvätení Pánovi služobníci. Predpokladáme, že budú mať otvorené srdcia pre myšlienku Božieho kráľovstva. Zároveň sa predpokladá, že aj veriaci budú mať otvorené svoje srdcia pre prijatie nových služobníkov oltára, ale aj pre tých, ktorí v nej už pracujú. Táto otvorenosť môže byť spásonosná a môže byť zdrojom bohatého duchovného dobra.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára