Časy hrdinov

 

Boli časy, keď sme ako mladí obdivovali americké filmy. Ich hlavnou myšlienkou bola tzv. záchrana sveta. Vždy sa našiel hlavný hrdina alebo niekoľko jednotlivcov, ktorí odvrátili nejakú hrozbu. Niekedy zachránili mesto, krajinu, ba dokonca celý svet. Dnes na to spomíname s miernou iróniou a nadhľadom. Ježiš Kristus prišiel ako Záchranca, prišiel, aby vykúpil všetkých ľudí. V Liste Hebrejom čítame, že sa stal:“...pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú“ /Hebr 5,9/. On prichádza ako Záchranca celého sveta. Ako na to reagujú ľudia? Prijímajú ho ako hrdinu z amerických filmov? On takým nechce byť. Nemá k dispozícii zbrane, ani iné prostriedky násilia. Jeho prostriedkami spásy sú:utrpenie, kríž, smrť a zmŕtvychvstanie. Ježiš nikdy nebude na spôsob filmových hrdinov. Aký je postoj ľudí voči Božej ponuke spásy? 1,Niektorí sa pred ním uzavrú do svojho sveta. Takými boli najmä poprední Židia, farizeji a zákonníci. Nemali záujem, aby sa bližšie zoznámili s Ježišovou náukou. Vytýka im to jeden z nich, Nikodém, keď hovorí:“Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil čo urobil?“ /Jn 7, 52-3/. Vo svete existujú ľudia, ktorí žijú v pralesoch. Nedotklo sa ich nič z našej civilizácie a ani o nej nič nevedia. Sú chránení pred vonkajším svetom. Čítal som o tom článok, ktorý začínal slovami:“Tu zastal predhistorický čas. Vôbec sa nepohol“. Aj farizejom zastal čas. Vôbec sa nepohli, keď odmietli Ježišovu náuku. Každý zastane na mieste, ak odmietne Ježiša. Civilizácia lásky sa ho vôbec nedotkne v plnej miere, k akej ho Pán pozýva. 2, Iní si síce strážia svoj svet, ale pootvorili okno na znak akejsi otvorenosti voči náuke evanjelia. Príkladom takéhoto postoja je Nikodém. Prišiel na to, že stará náuka je neudržateľná, lebo evanjelium predstavuje plnosť dokonalosti na ceste k spáse. Pred niekoľkými dňami sa objavila v správach informácia, podľa ktorej sú obyvatelia Islandu v strehu. Asi kilometer pod povrchom zeme prebiehajú v ich krajine zvláštne procesy. Bublá tam horúca láva, ktorá si hľadá cestu na povrch.Ľudia sa údajne znepokojení, lebo nevedia, cez ktorý pozemský otvor sa dostane von a spôsobí škody. Takýchto otvorov je na Islande mnoho.  Nikdy nevieme, cez ktoré otvorené okienko života sa k nám môže dostať Pánova milosť. Sú takí, ktorí sa toho obávajú, aby nemuseli meniť štýl života. Boh hľadá naše pootvorené okienka, aby sa dostal do srdca. Niekedy je to vedomie viny, bolesť, utrpenie. Inokedy moment nevydareného podujatia, sklamanie zo vzťahov a pod. V pôstnom období pootvorme okno svojej duše, aby Pánovo slovo preniklo do útrob mysle a ovplyvnilo konanie. Božia milosť akoby „bublala“ pod povrchom a naznačovala, že je určená pre človeka, aby spoznal svojho Spasiteľa. 3,Niektorí ľudia otvorili Bohu vstup do svojho sveta. Otvorili akoby vchodové dvere naplno. Urobili to bez obáv, vedomí si rizík a dôsledkov. Medzi prvými uvádzame  napr.Zacheja, ktorý zanechal mýtnicu a prijal Učiteľa ako hosťa. Ide najmä o kajúcnikov, ktorí oplakali svoje hriechy. Na portáli Postoj som čítal zaujímavý článok, ktorej autorkou je p. Eva Čobejová. Píše, že v posledných dňoch sa výraz-kajúcnik , sprofanizoval a vyprázdnil. V médiach sa používa vo vzťahu k ľuďom, ktorí sú teraz vyšetrovaní za rôzne zločiny. Tí, ktorí sa rozhodli s políciou spolupracovať, dostali titul-kajúcnik. Škoda, lebo so skutočným pokáním nemusia mať nič spoločné. Súhlasím s autorkou článku, že kajúcnik je človek, ktorý v horkých slzách oplakáva svoje zlé skutky. Ktovie koľkí z medializovaných kajúcnikov  tieto podmienky splňajú? Skutočný kajúcnik otvorí dvere Bohu naplno. Otvorí ich dokorán, lebo už chce žiť iba podľa Božích zásad. Snažme si zaslúžiť si status kajúcnika. Ide o dôstojné pomenovanie človeka, ktorí síce blúdil, no teraz sa teší, že je opäť v Božej priazni.