Väčšina ľudí používa pri vzájomnej komunikácii spojenie slov, ktoré označujeme ako : barličky. Občas sa ocitnú v úzkych. Nechcú priamo klamať, tak radšej použijú tzv. milosrdnú lož. Vyššie menované zvraty používajú v takejto podobe:"...ak by si niečo potreboval...,ozvem sa niekedy...,niekedy sa u tebe zastavím.., urobím všetko, čo je v mojich silách..." atď. Už dopredu vedia, že z toho, čo sľubujú, nič konkrétne nevzíde, ale zopár alibistických fráz nemôže byť na škodu...
Teraz si predstavme priamočiarosť Božieho Syna, ktorý vstupuje do Jeruzalema,aby trpel. Jeho presvedčenie dostatočne vyjadruje modlitba dňa pri liturgii Kvetnej nedele. Hovorí sa tam, že Ježiš sa pokoril, prijal prirodzenosť človeka a trpel za naše hriechy. Ako je vzdialená táto prax od našich výhovoriek, klamstiev, poloprávd a vyhnutiu sa zodpovednosti?! Čo nám treba robiť, aby sme sa aspoň trochu priblížili k tomuto Ježišovmu postoju služobníka Božieho kráľovstva?
1,Potrebujeme hľadať pravú sladkosť. Pred nedávnom uviedli v správach zaujímavú informáciu. Podľa nej, výrobky označené ako sladké, nemajú rovnaký pomer sladkosti. Inými slovami:niektoré rovnaké výrobky z viacerých krajín, nechutia rovnako sladko. Viacmenej ide o záležitosť tých, ktorí riešia technologické skutočnosti. Nám ide o duchovný rozmer. Áno, teraz na prahu Veľkého týždňa uvažujeme o tom, ako tých "sladkých" vecí užívať menej. Ale ide aj o to, aby sme v niektorých aktivitách "sladkosť" objavili. Nejde o sladkosť, ktorú by sme mali zachytiť na jazyku, či v žalúdku. Tých má byť teraz poskromnejšie. Myslíme na sladkosť, ktorá vyvoláva spokojnosť vo svedomí, lebo súvisí so skutkami obety a pokánia. Ide o iný druh sladkosti. Taký, ktorý spočíva v nádeji, že sme Bohom milovaní a že naša cesta za ním je istou cestou k spáse. Naučme sa vychutnávať tú inú sladkosť. Menej takú, ktorá je telesne kalorická a človeka skôr za večným cieľom spomaľuje.
2,Potrebujeme oživiť staré,dobré a osvedčené gestá s obsahom. Potrebujeme ich znova rozhýbať. Presne tak, ako človek, ktorý absolvoval operačný zákrok zameraný na pohybový systém. Po zákroku mu lekári odporúčajú, aby "sa rozhýbal". Pred časom mi ktosi ukázal na internete istú zaujímavosť. Na stránke sa nachádzali portréty osobností, a to z rôznych období. Medzi nimi boli politici, vodcovia, umelci, vedci a pod. Mali spoločné jedno-boli už po smrti/Napoleón, sv. Václav, Mona Lisa, Chopin a iní/. Odborníci tieto známe, ale strnulé tváre , rozhýbali. Využili veľké možnosti grafiky dizajnu a oživili, rozhýbali ich mimiku. Postavy náhle ožili a urobili očami, alebo celou tvárou niekoľko pohybov, žmurkli a usmiali sa, či pokrútili hlavou.Potrebujeme oživiť staré dobré gestá a činnosti, na ktoré sme zabudli a ktoré sú už možno v našom ponímaní dávno mŕtve. Bolo by užitočné, keby sme znova zložili ruky k modlitbe a ešte predtým sa odhodlali k prežehnaniu. Rovnako užitočné by bolo, keby sme častejšie, aj mimo liturgiu, vyznali svoju hriešnosť skutočným bitím sa do pŕs, podľa vzoru mýtnika v chráme/Lk 18,13/. Osožné je aj gesto pokusu o zmierenie , a ktoré spočíva v napriahnutej pravici voči niekomu, s kým sme si nepodali ruky už veľmi dávno. Nezabudnime ani na úkon pokory pred Bohom a kľaknime na kolená, aby sme mohli autenticky oplakať svoje hriechy. Rozhýbajme najprv dušu a tá nás povedie k telesným skutkom, zameraným na prehlbenie viery.
3,Potrebujeme, aby v nás pohasli niektoré svetlá. Svetlá v človeku, by mali byť autentické, a nie umelé. Umelé robia veľa šarapaty. Nedávno sme si pripomenuli Hodinu zeme. Bola zameraná na to, aby sa v určenú hodinu vypli umelé osvetlenia rôznych dominánt-budov, ktoré svietia aj celú noc. Umelé svetlá negatívne vplývajú na človeka, ovplyvňujú jeho nočný odpočinok a ubližujú aj prírode všeobecne. Môže to byť len dobré, ak ich niekedy vypneme. "Vypnime" niektoré dominanty svojho štýlu života. Nebolo by od veci, aby sme ich vypli nastálo. Často si potrpíme na niektoré priority, úkony, gestá a činnosti, a ani nebadáme, ako nimi ubližujeme svojmu okoliu. Porozmýšľajme nad tým, či niekomu svojimi postojmi neubližujeme, či ho neobmedzujeme, či nepestujeme mocenský kult voči tým, ktorí sú slabší a nedokážu sa brániť, či nespôsobujeme, že kvôli našim atakom, nemôžu v noci zaspať. ... Ak pristúpime k tejto činnosti zodpovedne, bude v našom živote menej umelého svetla falošnej dokonalosti a viac priestoru pre Svetlo, ktoré prišlo na svet, aby vykúpilo celý svet.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára