Cirkev disponuje mnohými relikviami. Sú to drobné čiastočky z kostí, zo šiat, či predmetov, ktoré súvisia s príslušným svätcom. K dispozícii má nové, zo súčasnosti, ale hrdí sa aj staršími, ktoré siahajú až do čias prvých kresťanov. Pred nedávnom som sledoval dokumentárny film, ktorý hovoril o výskume istej profesorky zo Španielska. Tá sa vyjadrila, že objavila autentický kalich, ktorý Ježiš údajne používal pri Poslednej večeri. Popísala celý postup výskumu s tým, že je presvedčená, že táto vzácna relikvia sa nachádza kdesi v jednej z katedrál v Španielsku. Ak by to bola pravda, išlo by o prevratnú skutočnosť nesmiernej hodnoty. Matúšovo evanjelium hovorí o stretnutí Pána Ježiša s rodinou Zebedejovcov/Mt 20,17-28/. Pán sa ich pýta, či môžu piť z toho istého kalicha, z ktorého bude piť on. V tomto prípade nemá na mysli konkrétny predmet-kalich, ktorý bude používať pri Poslednej večeri. Pod pojmom kalich myslí údel, poslanie, účasť na spásonosnej činnosti. Keď odchádza človek z tohto sveta, Boh bude skúmať, či dokázal "piť z jeho kalicha". T. j. či prijal Ježišov údel a jeho program za svoj,či sa snažil žiťautentický život kresťana. Čo to znamená v praxi "piť z Pánovho kalicha"? 1,Stolovanie. Stolovať s niekým, znamená najprv si prisadnúť a v jeho prítomnosti si zajesť alebo vypiť pohár vína. Boh si praje, aby sme toto konali, aby sme si prisadli a bez náhlenia stolovali s ním a prijali jeho pokrm Slova. Kto prijme Božie slovo do srdca, ten tak ľahko nevstane a neodíde. Slovo ho zamestná, zaujme jeho myseľ a prebudí túžbu byť s Pánom naveky. Boh si nás cez svoje slovo zaviaže a ukáže hodnotu života podľa jeho predstáv. Popracujme najmä teraz, v pôstnej dobe, aby nás Pánovo slovo zaujalo natoľko, žeby sme nabrali odvahu žiť aj v drobnostiach podľa jeho Božskej predlohy. 2,Piť z Pánovho kalicha znamená byť otvorený aj pre cestu kríža a utrpenia. Bežne sa stáva, že vyjadríme sklamanie nad niečím, čo nás v tomto živote zarmútilo. A jeho toho dosť. Aj napriek ideálom, o ktoré bojujeme, sa u nás nedostaví plnohodnotná spokojnosť s atmosférou pozemského života. Boh nám chce naznačiť, že ak dúfame v nebeskú vlasť, ktorá je absolútne dokonalá, tak potom tú pozemskú máme chápať, len ako cestu. Tým, že si pozemskú cestu absolutizujeme, dočkáme sa mnohých sklamaní. Aj napriek tomu však musíme prejsť a absolvovať pozemskú púť podľa Ježišovho príkladu, keď kráčal na Kalváriu. K absolútnym a dokonalým hodnotám nevedie iná cesta, len cesta urpenia, kríža a obety. Toto sú vrcholné momenty nášho pozemského putovania. 3,Pri stolovaní s Pánom máme dať na javo, že on je pre nás všetkým. V dnešnej dobe sa chceme správať úsporne. Dnes je módne mať pracovný obed alebo večeru. Chválime sa, ža tak dosiahneme tri v jednom:vybavíme úradné veci, najeme sa a ušetríme čas na niečo iné. Spoluobedujúci môže mať dojem, že nie sme preňho prioritou, lebo od nás uteká k inej aktivite, ktorú považuje za dôležitejšiu, ako sme my. My, kresťania máme svedčiť o tom, že Boh je pre nás všetko, že nechceme na ňom ušetriť čas tak, že od neho utekáme k niekomu dôležitejšiemu. Od Boha sa nemá utekať, odchádza sa od iného k Bohu. Ľudia, ktorí to dokážu sú pre nás veľkým svedectvom viery. Sú schopní zriekať sa mnohých skutočností, len aby zostali s Bohom. Kto odchádza z tohto sveta, niečo opúšťa , aby získal všetko navždy. Dočasné a obmedzené stolovanie s Pánom zamení za večné a dokonalé prebývanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára