Pri istej príležitosti vystúpil jeden pán s prednáškou. Bol považovaný za naslovovzatého odborníka v danej oblasti. Asi po polhodine sa jeden z poslucháčov naklonil k susedovi a potichu mu položil rečnícku otázku:"Neviete, ako to súvisí so životom?" Naznačil, že obsah prednášky sa mu nepáči a že nie je v súlade s témou. My, kresťania dávame do súvisu život s Ježišom Kristom. Presvedčil sa o tom kráľovský úradník, ktorý Ježiša vyhľadal v súvoslosti so zlým zdravotným stavom svojho syna/Jn 4, 43-54/. Dostalo sa mu vypočutia, ale aj vyslyšania. Učiteľ ho poslal domov so slovami:"Choď, tvoj syn žije!". Spomeňme ešte jeden dôležitý biblický príbeh. Týka sa dobrodružného a následného kajúceho správania mladého muža. Vzal svoj podiel dedičstva a utekal do sveta užívať si. Keď sa dostal na mizinu, kajúcne sa vrátil/Lk 15,11-32/. Otec, ktorý syna- kajúcnika privítal, konštatoval:"...lebo, tento...bol mŕtvy a ožil...". Sv. Pavol nás učí, že :"Boh bohatý na milosrdenstvo....oživil nás s Kristom..."/Ef 2,4/. V súvislosti s pôstnym obdobím sa nám predstavujú dva pojmy: živiť a oživiť. Živiť znamená dlhodobo sa o niekoho starať. Týka sa to stránky telesnej aj duchovnej. Nie nadarmo pri speve pápežskej hymny vyznávame:Živ, Bože Otca svätého....Rovnako pri liturgii sv.omše často vyznávame, že Pán nás živý svojim Slovom a Telom. Duša človeka potrebuje pravidelnú starostlivosťa opateru. V súvislosti s chorým človekom hovoríme, že potrebuje pravidelnú opateru. Vráťme sa k takémuto postoju voči svojej duši. Preukáže nám výborné služby. Nezanedbávajme možnosti zušľachťovania daru, ktorý sme od Stvoriteľa dostali a ktorý je nesmrteľný. Počúvajme ju, lebo má svoje požiadavky a potreby. Nič materiálne nechce. To, čo je určené k nesmrteľnosti, nepotrebuje materiálnu záťaž. Potrebuje duchovný pokrm, ktorý jej máme umožniť a sprístupniť. Tým sa aj sami vychovávame a duchovne dorastáme na úroveň večného života. Pojem-oživiť znamená prebudiť k životu to, čo je akoby duchovne mŕtve. Tu sa musí ísť do hĺbky. Pred časom som sledoval dokument venovaný archeologickým prácam v starobylom meste Petra. Mesto postavili Nabatejci. A postavili ho tak dôkladne a dômyselne, že aj po dvoch tisícročiach nám to vyráža dych. Archeológ konštatoval, že keď prišli prvýkrát robiť prieskum, všade vôkol bol iba piesok, iba niekde trčalo z neho pár kameňov. Keď však odkryli určitú vstvu dún, ukázali sa im stavebné skvosty, ktoré teraz odhaľujú svoje tajomstvá a vôbec históriu. Duša potrebuje uživenie podobného charakteru. Potrebujeme poznať a odhaliťhistóriu svojej duchovnej biedy. Odkryť ju tak, aby sme objavili inú históriu-históriu milujúcej a odpúšťajúcej Božej lásky. A to je možné len vtedy, keď sa dáme na cestu pokánia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára