História ľudstva pamätá mnohé chrámy. V mnohých sa uctievali bôžikovia a realizovali sa pohanské kulty, ale mnohé viedli ľudí k pravému Bohu. Čo z nich zostalo? Niektoré už neexistujú, lebo ich vyhladili vojny, prírodné živly alebo sa do nich zahryzol zub času. Iné, resp. časti z nich nachádzajú vedci pod zemou. Zostali z nich iba základy, lebo možno v minulosti vyhoreli do tla. Ďalšie chrámy evidujeme už iba ako ruiny. Iba z ďaleka a s veľkou dávkou obrazotvornosti pripomínajú svoju zašlú slávu. Všeobecne sa vie, že Židia boli veľmi hrdí na jeruzalemský chrám. Zdalo sa im čudné, že Ježiš z Nazareta ich presviedča, aby svoj chrám zbúrali a že on ho za tri dni postaví /Jn 2,13-25/. Vieme z histórie, že Boh neušetril ani túto pýchu židovskej zbožnosti. Ani veľké sakrálne stavby nedokázali vzdorovať deštruktívnej činnosti a boli zničené. Nezostal z nich kameň na kameni. Prečo je to tak? Preto, lebo Boh si pripravoval chrám v človekovi. Chrám, aj keď je to posvätné miesto, stále je to stavba z kameňa. A človek je určený pre večný život. Uisťuje nás o tom Apoštol národov, ktorý píše:"Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? /1 Kor 3,16/. Ako nás Boh formuje v Boží chrám? 1,Každý kultivovaný a zbožný človek vie, že v chráme sa nemôže správať ledabolo. Vie, že sa nemôže správať, ako keby bol na ulici, na estráde alebo na politických zasadaniach. Každý má vedieť, že chrám je vyňatý z bežného, profánneho používania a že vyžaduje od človeka iný spôsob prežívania. Kresťan má rovnako vedieť, že je vyňatý z profánneho štýlu života, že jeho život má byť zameraný na Boha. V pôstnom období si preverme svoje zameranie života. Znova sa rozhodnime zanechať profánne a plytké správanie za odhodlanie nasledovať Ježiša Krista. Vodiči vedia, že na cestách si majú dať pozor na spomaľovače/retardéry/. Človek musí na frekventovaných úsekoch spomaliť. Aj keď pomalšie, ale do cieľa dôjde. Viera v Boha je ako spomaľovač. Vedie nás k tomu, aby sme boli pomalí do pomsty, násilia, akéhokoľvek hriechu. Pri niektorých športoch stiahnu po istom čase z trate najpomalších pretekárov, aby nezavadzali. Keď svet zistí, že sme príliš pomalí do hriechu, vymaže nás zo svojej listiny favoritov. Dá nám na javo, že sme preňho nič. Ale Boh sa nás ujme a povie nám, že sme preňho všetko a že Boží Syn za nás zomrel ako posledný zločinec. 2,Boží chrám vytiahne človeka z biedy. Mnohí ľudia potvrdia, že tam sa naučili správnym životným postojom. Chrám ich vytiahol z veľkej duchovnej biedy. Istý človek uviazol autom v záveji snehu. Dlho čakal, kým niekto nepôjde okolo a nepomôže mu. Potom sa objavil autobus. Viezol pútnikov zo zahraničnej púte. Autobus zastal, ľudia vyšli von a vytiahli auto na cestu. Pán zostal ešte chvíľu v aute. Nemohol sa spamätať z toho, ako povedal neskoršie, že ho zachránili veriaci ľudia. Sám sa totiž považoval za nepriateľa Cirkvi a neverca. Nezostal však pri tom. Toto bol moment začiatku jeho obrátenia. Pútnici mu poskytli dobrý podnet. Chrám býva podnetom pre duchovne biednych, aby sa dostali naspäť k plnohodnotnému duchovnému životu. 3, Ten, kto navštevuje chrám, jeho život nadobúda zvláštnu hodnotu. V istej lokalite objavili archeológovia množstvo kovových mincí. Pre bežného človeka a neodborníka ide len o hrsť drobných plieškov, ktoré môžu ignorovať. Pre odborníkov ide o vzácny nález. V priebeho krátkej doby rozdelia mince na obyčajné a vzácne. Odstránia hlinu a nečistotu a už vedia o nich rozprávať. Ten, kto komunikuje s Bohom v chráme, jeho život sa stáva vzácnym. Už to nie je balast, ale jeho život nadobúda prvok vzácnosti. Taký človek odstránil zo svojho života hrubú nečistotu a usiluje sa zbavovať aj drobných nečistôt. Jeho život takto zažiari. Stáva sa milým Bohu a on začína Boha milovať nadovšetko. Svet takých ľudí potrebuje. Toto tajomné spojenie sa spečaťuje najmä v chráme. Kto chce vplývať na svet, má navštevovať chrám. Potom sa jeho vnútorného chrámu nedotkne ani zub času, ani iná nepriaznivá okolnosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára