O odhodlaní.

V bežnej praxi života používame výraz-vyhrnúť si rukávy. Môžeme to pochopiť doslovne. Ideme vykonávať určitú činnosť a aby sme si nezašpinili oblečenie s dlhým rukávom, tak si rukávy vyhrnieme na úroveň lakťov. Ale môžeme to chápať aj obrazne. Výraz-vyhrnúť si rukávy znamená odhodlanie ducha človeka pre nejakú činnosť. Aj za tú cenu, že si  rukávy odevu naozaj zašpiníme. Nedávno som čítal úvahu na aktuálnu tému očkovania. Autor napísal, že ten, kto sa odhodlal dať sa zaočkovať, si musí vyhrnúť rukávy. V skutočnosti i v prenesenom slova zmysle. Cez košeľu sa zaočkovať nedá a bez vnútorného odhodlania sa to realizuje tiež ťažko. 

    Evanjelium zachytilo zbor apoštolov pri stolovaní /Jn 13, 21-38/. Svätopisec zachytil Ježišovu poznámku, ktorú adresoval Judášovi:"Čo chceš urobiť, urob čo najskôr". Judáš vedel, že Ježiš vie...Títo dvaja sa hneď pochopili, lebo Pán mal na mysli Judášovu zradu. A Judáš pochopil, že Ježiš o tomto zámere vedel. Ostatní apoštoli zmysel dialógu nepochopili, len hádali o čom bola reč. Ježiš povzbudil Judáša, aby si "vyhrnul rukávy" a konal rýchlo. Muselo sa naplniť, čo bolo v Božích plánoch. Vetu nášho Učiteľa by sme mohli použiť aj pre dobré veci, nielen pre zradu.

    Pod zorným uhlom Ježišovho tajomstva umučenia, smrti a zmŕtvychvstania sa máme rozhodovať pre dokonalejší život. V mysli nám možno víria rôzne podnety, ktoré by sme chceli priniesť ako obetu. Prílišným oddiaľovaním by mohli stratiť na presvedčivosti, ba až úplne zaniknúť. Ježiš nás povzbudzuje:"Čo dobré chceš urobiť, urob čo najskôr a neodkladaj na potom...". Sú sviatky Pánovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Vyhrňme si rukávy a konajme, aby sa medzi našu dobrú myšlienku a skutok, nevklínilo niečo, čo by nám prekazilo konať požehnané skutky.