Bežne sa v živote stáva,že človek nespozná toho druhého. Táto skutočnosť má svoje dôvody. Jeden spočíva v tom,že človek sa rokmi fyzicky mení. Aspoň väčšina z nás. Len občas použijeme mierne klamstvo,keď chceme polichotiť a povieme:vôbec si sa nezmenil. Inokedy nespoznáme človeka,lebo sme sústredení na mnoho iných okolností a tak dodatočne sa musíme ospravedlňovať:prepáč,nespoznal som ťa. Iná situácia vzniká vtedy,keď zistíme,že sa niekto správa inak,ako sme ho poznali. V úžase konštatujeme:takého som ho nikdy nepoznal. A to v dobrom alebo zlom .Je ľahké spoznať Ježiša v pozemskom živote? Pohľadajme odpoveď vo Svätom Písme. V evanjeliu sv.Jána nachádzame svedectvo iného Jána-Krstiteľa,ktorý sa nám priznáva viackrát:"Ani ja som ho nepoznal..."/Jn 1,29-34/. Všetci poznáme úryvok evanjelia,v ktorom sám Ježiš hovorí podobenstvo:"Pane,a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa a kedy sme ťa videli smädného a dali ste mi piť"./Mt 25-37/. Niekedy sa Ježiš javí ako taký,ktorý s nami nie je resp.fyzicky nevnímame jeho prítomnosť. Nad všetky pochybnosti je tu našťastie hlas Otca z nebies,ktorý konštatuje:"Toto je môj milovaný Syn,v ktorom mám zaľúbenie"/Mt 3,17/. Ľudia chcú mať život spätý s Ježišom. A to smerom do minulosti,v súčasnosti,ale aj do budúcnosti. 1,Minulosť. Človek,ktorý si uvedomuje,že ho minulo nejaké nešťastie alebo ťažkosť,neváha povedať:to preto,lebo Boh bol so mnou. On ma ochraňoval a pomáhal mi. Mnohí zo súčasníkov povedia:kedysi som aj ja miništroval,kedysi som aj účinkovala v zbore,svojho času som ja mal toto vo farnosti na starosti atď. Títo ľudia dávajú najavo,že kedysi bol Boh s nimi,keď im vnukal dobré myšlienky a dobré diela. Ale,čo teraz? Prečo ich viera v Boha kontinuálne nepokračovala? Iba v prípade akejsi nostalgie,či vhodnosti situácie,vytiahnu ako tromfy, zaprášené chvíle strávené s Bohom v dôvernom spoločenstve. Minulosť nám neraz nastaví zrkadlo pre spytovanie svedomia vo vzťahu k dnešku,v ktorom registrujeme úpadok a povrchnosť svojej viery. 2,Súčasnosť. Ak sa dnes spýtate niekoho,kto nepraktizuje vieru sviatostne,ako prežíva svoju vieru,odpovie:do kostola nechodievam,ale cítim,že Boh je tu,v mojom živote. Treba mu oponovať. Ak je niekde Kristus prítomný stabilným spôsobom,tak najmä tam a vtedy,keď sa slávi najsvätejšia obeta,ktorú slávi kňaz zo svojimi veriacimi. Nemôžeme súhlasiť s názorom niekoho,kto hovorí,že cíti Božiu prítomnosť v bežnom živote,no tú sviatostnú ignoruje a zanedbáva. Najprv sa musí pokloniť Pánovi pri svätej omši,až potom môže vnímať Božie stopy v praxi svojho života. Najpoznanejší je Ježiš vtedy,keď povie ústami kňaza:toto je moje telo a toto je moja krv...a nebeský Otec dodáva:toto je môj milovaný Syn...3,Budúcnosť. Niektorí ľudia často hovoria takto:aj tak sa stane len to,čo chce Boh. No pritom nežijú,ako chce Boh. Rezignujú na budúcnosť, prípadne sa uspokoja s tým,že nemusia nič robiť v zmysle spásy,lebo Boh všetko zariadi. Budúcnosť vkladajú síce do Božieho chcenia,ale svoj súčasný život odmietajú viesť v duchu jeho vôle t.j.podľa evanjelia. Ak chceme,aby sa v živote stalo to,čo chce Boh,žime podľa jeho vôle už súčasnosť. Inak naše reči o viere v Božiu prozreteľnosť vyznejú naprázdno a málokoho presvedčia. Boha tu na zemi nikdy celkom nespoznáme. Použijem častú parafrázu:vo večnosti budeme múdrejší. Ale už tu v tomto živote sa môžeme k Ježišovi priblížiť.Buďme takýto múdri! Ani si neuvedomujem ako blízko k nemu sa môžeme dostať. Nech nás inšpirujú postavy z evanjelia: štyria,ktorí spustili chorého k Ježišovým nohám cez strechu,prípadne Zachej,ktorý kvôli Učiteľovi z Nazareta vyliezol na strom alebo akási žena zo zástupu,ktorá pristúpila k Ježišovi zo zadu a dotkla sa jeho rúcha. Jednoducho povedané-očakáva sa od nás,že budeme aktívni,že budeme Ježiša hľadať. Možno takým spôsobom,aký nám poskytne scéna z Getsemanskej záhrady. Tam Ježiš vojakom,ktorí ho prišli zatknúť, povedal:"Keď,teda mňa hľadáte,týchto nechajte odísť"/Jn 18,8/. Ak Boha hľadáme s úprimným srdcom,mnoho zbytočností a prázdnych činností nechajme zo svojho života odísť. Hľadanie Boha má byť priorotou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára