Rast v tichosti.

Pred rokmi som sa zúčastnil,spolu s viacerými ľuďmi,exkurzie v jednom pivovare. Chceli sa nám pochváliť najnovšou linkou,ktorú práve nainštalovali a spustili. Naozaj,boli sme svedkami veľkolepého divadla. Linka fungovala perfektne. Popri nej sa motalo iba zopár jednotlivcov. Ktosi sa spýtal,či tam musí byť aj tých zopár ľudí. Vedúci pracovník,ktorý mal smenu a linku na starosti,nás odviedol pár metrov ďalej a namiesto dlhých rečí ukázal na kopu fliaš v jednom mieste. Vypadli z linky. Nech je technológia akokoľvek dokonalá,nie je všemohúca. Je potrebný stále nejaký ten človek,ktorý musí zasiahnuť a linku očistiť a spriechodniť. Málokedy sa stane,že zasahovať nemusí. Predpokladám,že ľudia,ktorí vykonávajú isté profesie,sú radi,keď nemusia do procesu zasahovať. Napríklad:policajti,vojaci,hasiči alebo učitelia,ktorí nemuseli odpovedajúceho študenta prerušovať a klásť doplňujúce otázky. Väčšina z nich je rada,keď môže konštatovať-nemuseli sme do diania zasahovať. Po prečítaní Ježišovho podobenstva o procese rastu semena v zemi/Mk 4,26-34/,získame dojem,že človek je pri tejto dobre fungujúcej "linke" zbytočný. Semeno sa vzmáha,klíči,rastie a človek nastúpi,až keď príde čas žatvy,lebo musí "priložiť kosák". Boh si riadi svoje procesy. Aj keď sa nám niekedy zdá,že si niektoré veci nevšíma,že ich necháva na samospád a necháva im živelný priebeh. Pri iných skutočnostiach máme pocit,že sa isté procesy vôbec nehýbu. Kde je Boh vtedy? Naozaj nič nerastie v našom prostredí? Nerastie  dieťa,či vnúča v rodine? Nedonesie aj dobrú známku zo školy? Nevidíme,že niekto v nejakej veci zobral zodpovednosť do vlastných rúk a začal konať dielo,ktorému sa predtým nikto nevenoval? Dnes,zajtra sa zamerajme na to,či vidíme v našom prostredí známky rastu dobra,poctivosti,zodpovednosti,aj keď by mali byť zastúpené v mikroskopickom množstve. A to hlavne u seba. Boh chce riadiť aj náš rast pre Božie kráľovstvo. Dovolíme mu to alebo skôr brzdíme najdokonalejšiu linku sveta-proces,ktorý pripravuje človeka pre večnosť?