Nedávno absolvoval istý človek operáciu oka. Uskutočnila sa v stave celkovej anestézy. Stručne opísal túto udalosť takto:najprv mu "rozkvapkali" oko,t.j. aplikovali špeciálne kvapky,ktoré pripravili oko na samotný zákrok. Potom nasledoval samotný operačný úkon. Po skončení operácie,keď sa prebral z narkózy, mi zavolal s tým,že sa mu teraz ešte len"rozvidnieva"... Uvedomil som si,že všetky dôležité veci v živote majú mimimálne tri fázy. 1,Príprava. V slovenčine používame predponu "roz" najmä vtedy,keď chceme poukázať na prípravnú fázu niečoho. Napríklad-rozkvapkať/oko/,ako príprava na operáciu,rozcvičiť/fyzicky/,ako príprava na vrcholový športový úkon, atď. Aj prijatie Božieho Slovo potrebuje fázu "rozkvapkania" duchovného zraku. Dôležité je zbaviť sa ťarchy a nánosu sveta,aby sme boli slobodní prijať s úžitkom Pánovo Slovo. Je isté,že na to nemáme vždy dostatok času,ale využime ten,čo máme,aby sme boli slobodní pre prijatie tajomstva viery. Vhupnúť rovnými nohami do slávenia tajomstva by bolo riskantné. To postatné by sme mohli premeškať a ušli by nám dôležité myšlienky. Darmo,príprava vnútra nie je zbytočnou vecou. Od nej veľa závisí. 2,Samotný priebeh úkonu viery. Boh to od nás vyžaduje. V Prvej knihe Samuelovej čítame rozhovor medzi Samuelom a Saulom. Samuel vyčíta Saulovi neposlušnosť voči Pánu Bohu slovami:"Vari,Pán chce zápalné a krvavé obety,a nie skôr poslušnosť Pánovmu slovu?"/1 Sam 15,16-23/. Úkon viery má svoj základ v poslušnosti Bohu a zachovaniu v praxi života. Samuel končí kritickú reč voči Saulovi slovami:"A pretože si opovrhol Pánovým slovom,Pán opovrhne tebou-nebudeš kráľom": Bez súladu s Božou vôľou nedokážeme byťkráľmi, pánmi nad svojou vierou ani nad inými situáciami,ktoré vieru zvlášť vyžadujú. Už tu na zemi dokážeme kráľovať nad svojim životom,nad slabosťami a pokušeniami. Ale len vtedy,keď Božie Slovo bude stvárňovať náš život. Viera v Boha nám dáva veľkú duchovnú silu,aby sme opanovali svoje vášne a chúťky,ktoré nie sú v súlade s jeho vôľu. Presviedča nás o tom biskup a mučeník sv.Ignác Antiochijský,ktorý píše Efezanom:"Usilujte sa častejšie zhromažďovať na vzdávanie vďaky Bohu a na jeho oslavu. Lebo keď sa často schádzate na tom mieste,narúša to satanove sily a svornosť vašej viery ničí dielo jeho skazy. Nič nie je vznešenejšie ako pokoj,ktorý marí každú vojnu na nebi i na zemi"/LH III,s. 46/. 3,Po prežití úkonu viery nastáva to,čo môj známy po operácii oka pomenoval výrazom-rozvidnieva sa mi. Náš duchovný zrak vidí potom inak-dokonalejšie. Vidíme viac do hĺbky,do dôsledkov,čo bez viery možné nie je. Prítomnosť Božieho Slova treba potom "rozdýchať" t.j.uplatniť v praxi. Každú veľkú udalosť,či horšiu alebo lepšiu,musíme rozdýchať t.j. spracovať,prijať do finálnej podoby praxe viery. Nemusíme sa trápiť s tým,či sa budeme vedieť správne teologicky vyjadrovaťalebo myslieť. Vyššie spomenutý svätec z Antiochie nás učí:"Strom možno poznať po ovocí. Tak aj tých,čo vyznávajú,že patria Kristovi ,poznať podľa ich skutkov. Lebo teraz nejde o to,či niekto vyzná vieru slovom,ale či vytrvá v činnej viere až do konca. Je lepšie mlčať a byť,ako hovoriť a nebyť. Je dobre učiť,ak ten,čo hovorí,aj koná"/LH III s.47/. Či už hovoriť/lebo aj to je potrebné a spásonosné/ alebo viac konať,toto všetko patrí do pokladnice Božieho kráľovstva. V Roku Božieho Slova si túto schému často premietnime a tak vytvorme silné puto medzi Slovom a vierou v Slovo,ktoré sa stalo telom a ktoré sa nám často ponúka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára