Jedna z množstva každodenných reklám v televizii obsahuje slogan:chceme pre vás len to najlepšie. Hoci reklamy prijímame s rezervou,o schopnosti a ochote dať len to najlepšie v rodine a medzi priateľmi nepochybujeme. Keď sa dostaví nejaká milá návšteva,na stôl položíme len to najpepšie,čo máme,vo forme občerstvenia. Rovnako,nenecháme vzácnych ľudí stáť pri dverách,ale ich usadíme tam,kde je to najpohodlnejšie. Predstavme si situáciu,že sme pozvaní na nejaké spoločenské podujatie. V šatníku vyhľadáme,čo máme najlepšie na seba a tak ideme za svojim cieľom. V Prvej knihe Samuelovej nachádzame nádhernú stať o Samuelovi,ktorí pomazal Dávida za kráľa/1 Sam 16,1-13/. Skôr,ako sa tak stalo,navštívil v Betleheme Izaiho a spomedzi jeho synov mal vybrať kandidáta na kráľovský trón. Izai mu predviedol všetko,to najlepšie,čo doma mal-všetkých synov. Mnohí sa Samuelovi pozdávali,no Pán vnukol myšlienku predviesť najmenšieho-Dávida. Izai bol presvedčený o tom,že okrem starších synov,nemá už doma nič lepšie. Izai schovával doma klenot,hoci o tom ani nevedel. Napokon,Samuel pomazal Dávida za kráľa-toho najlepšieho,čo mali v Izaiho dome. Často si myslíme,že Bohu dávame len to najpepšie. Pritom si však dávame akoby pozor,žeby sme to v obete Bohu neprehnali. Volíme veci,činnosti,ktoré sú pre nás pohodlné a relatívne dostupné. Boh nás však občas prekvapí,že si vezme niečo iné,čo mi nečakáme. Napríklad nejaké utrpenie,skúšku,alebo niečo,na čom lipneme..Pritom akoby povedal:práve toto chcem,toto je pre teba najlepšie z hľadiska spásy. A tak zistíme,že nič pred Bohom neskryjeme,tak,ako ani Izai neschoval Dávida pred Samuelom a pred Božím vyvolením. Boh niekedy nechce tzv.reprezentačné veci. Požaduje to,čo je zaznávané,ošumelé,nepovšimnuté v očiach tohto sveta. Každý jeden z nás má,čo by Bohu predložil,nik nie je úplne chudobný na Božie dary.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára