Jedna zo slovenských populárnych skupín má pieseň so slovami:Loď,ktorá sa plaví do neznáma. Budúcnosť nášho života často spájame s niečim,čo je neznáme. Platí to aj pre bežné okolnosti. Napríklad sú ľudia,ktorí v rámci zamestnania musia veľa cestovať. Niektorí hovoria,že prídu ráno do práce a ešte nevedia,kam dnes pôjdu. Povedia:ráno ešte neviem,kam idem. Predstavme si inú situáciu. Niekomu zveria do rúk inú prácu,akú robieval do teraz. Prípadne sa sám rozhodne zmeniť zamestnanie. Vtedy povie:neviem do čoho idem. Vidíme,že často nás zamestnáva cieľ a zmysel nášho putovania,nehovoriac o večnom cieli,ktorý pre nás,veriacich, predstavuje Boh. Napriek tomu,že on je pre nás neznámy,resp.nepoznáme ho tu na zemi tak,akoby sme si to predstavovali,necháva nám výrazné odkazy na svoju prítomnosť. Ako sa to prejavuje? 1,"Hľa,Boží Baránok ,ktorý sníma hriech sveta"/Jn 1,29/. Boh nám dáva na vedomie,že on je jediný,ktorý nás môže zbaviť ťarchy hriechu. Všetci cítime ťarchu svojich slabostí. Až tak,že nám bránia kráčať životom s ľahkosťou,po ktorej túžime. Vlastné slabosti nás miestami zdolávajú. Tu prichádza na scénu nášho života Boh,ktorý z nás chce odstrániť ťažkosť slabosti. Sme odkázaní na takúto komunikáciu s Bohom. Často sa máme k nemu hlásiť a požiadať o zbavenie ťarchy,ktorá nás gniavi a do istej miery bráni a spomaľuje nás v tom,aby sme konali osožné a spásonosné skutky. Tento výjav,ktorý má svoj pôvod pri rieke Jordán za čias Jána Krstiteľa,si vybavujme najmä vtedy,keď sme účastní sv.omše a počúvame slová kňaza:Hľa,Baránok Boží...2,Pokoj vám zanechávam,svoj pokoj vám dávam"/Jn 14,27/. Pokoj,to je najmä hodnota vnútorného sveta človeka. Vonkajší svet a naše slabosti nás môžu o ňu obrať. Zápasy so slabosťami človeka vysiľujú. Keď sa nám ich nepodarí zdolať raz a navždy,nastáva v človekovi nepokoj a istá nervozita a napätie. Ba dokonca aj vtedy,keď aj telo poznačené chorobou neposlúcha tak,ako by sme chceli. Práve vtedy potrebuje veriaci človek nájsť pokoj v Kristovi. Potrebuje vstúpiťdo tajomného,ale blahodarného tajomstva,ktoré Boh rozdáva vo sviatostiach cirkvi. Oni sú hlavným zdrojom pokoja a vyrovnanosti,po ktorých duša túži. Učme sa prekročiť pomyselný prah strachu zo zanechania slabostí a radšej častejšie vstúpme do atmosféry Božieho pokoja,ktorý má veľký vplyv na telo,ale hlavne na dušu. Nikdy tak človek nehľadal pokoj,ako práve v dnešnej dobe. 3,"Nikdy tak človek nehovoril"/Jn 7,46/. Veľkňazi poslali sluhov,aby Ježiša priviedli na výsluch. Vrátili sa bez Učiteľa,lebo boli fascinovaní Ježišovou rečou. Tá si ich doslova podmanila. Za Ježišom treba ísť. Určite je užitočné,ak nám niekto sprostredkuje Božie Slovo,ale po čase zistíme,že to nestačí. Za Ježišom potrebujeme vykročiť. Slovo Boha človeka pohýna z miesta. Motivuje ho,aby konal pokánie,aby sa viac zaujímal o to,čo chce od neho Boh. Božia reč má byť vo vnímaní človeka zvýraznená a vymedzená oproti rôznym profánnym zdrojom,ktorých je neúrekom v tomto svete. Tak,ako má nejaká vzácna vec v domácnosti výhradné miesto,tak má mať Božie Slovo podstatné miesto v duši človeka. Komunikovať s Bohom je radosť a dôležitý zdroj duchovného pokrmu,ktorý ničím svetským,pozemským nenahradíme. Po týchto myšlienkach zistíme,že Boh nie je až tak Bohom neznámym. To podstatné nám vždy povie a predstaví. Nebojme sa neznámeho Boha,lebo Vianoce nám zanechali správu,že on je Emanuel-Boh s nami. Nech je teda s nami všetkými a nech sprevádza naše kroky smerom k večnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára